ČLÁNKY08.10.2017 | Viktória Norisová

B. Kožuch: Treba vyjsť z kostolov a riešiť praktické veci

Katolícky kňaz Branislav Kožuch v rozhovore priblížil, čo trápi mladých na Orave, ale aj to, či je spojenie „zbožná Orava“ už len mýtus.

Na Orave pôsobí pätnásť rokov. Za ten čas vystriedal farnosti na oboch brehoch priehrady a momentálne spolu so svojím tímom ponúka pomocnú ruku mladým v občianskom združení V.I.A.C.

Zvykne sa hovoriť, že na Oravu chodia kňazi za odmenu, lebo tu majú stále plné kostoly.

(Smiech) S hojnou účasťou na omšiach je to pravda, teda aspoň v nedeľu, no nemala by byť pre kňaza hlavným ukazovateľom. Ak však o plné kostoly nechceme prísť, potrebujeme hľadať nové spôsoby ako posilňovať vieru u tých, ktorí sa k nej hlásia a ako ju prinášať tým, ktorí neveria alebo vieru nežijú. Cirkev na Orave by sa mala zamyslieť nad tým, ako má byť veriacim matkou, ktorá sa o nich zaujíma a vie odpovedať na ich potreby. Veď aj Cyril a Metod, ktorí prišli Veľkú Moravu predovšetkým preto, aby miestnym priniesli vieru, sa zaujímali o to, ako robia na poli, kde trávia voľný čas, ako žijú v rodine. Ľudí naučili kvalitne žiť, dali im zručnosti, posunuli ich život úplne inam.

"Oravci si dokážu pomáhať a držať spolu. Ak si niekto získa ich srdce, sú pre neho ochotní naozaj urobiť veľmi, veľmi veľa i na svoj úkor."

Hlavnou úlohou tvojej pastorácie je práca s mladými, sú tí na Orave niečím špecifickí?

Nerád by som zovšeobecňoval a vytváral nejaký fiktívny obraz mladého človeka na Orave, no isté špecifikum vidím. Zhrnul by som to v troch bodoch a prekvapivo ich opíšem na príklade dospelých ľudí, lebo v takom prostredí mladí vyrastajú. Prvým je dvojtvárnosť ako normálny štandard. Mladí vidia na dospelých, že je „normálne“ žiť dva svety, jeden napríklad v kostole v nedeľu na omši, druhý mimo kostol, alebo jeden s rodinou doma, druhý s kolegami v práci na týždňovke, ...  Paradoxom však je, že na Orave sa netoleruje byť iným ako ostatní. Druhou charakteristickou črtou je pravidlo, že problémy sa neriešia, ale zakrývajú, aby ich nebolo vidieť. Viac sa rieši to, aby susedia nič nevideli, nič nepočuli, namiesto toho, aby sa hľadali reálne riešenia. A žiaľ, od tých sa často upúšťa, lebo by to znamenalo, že sa iní dozvedia, že „máme problém“. A na záver jedno, no nie jediné, veľké pozitívum. Oravci si dokážu pomáhať a držať spolu. Ak si niekto získa ich srdce, sú pre neho ochotní urobiť veľmi, veľmi veľa i na svoj úkor. To, čo je možné na Orave, nie je možné nikde na Slovensku.

 O.z. V.I.A.C. organizuje aj školenia pre lektorov neformálneho vzdelávania v práci s mládežou. ⋅ Foto: archív: o.z. V.I.A.C.

Vieš uviesť nejaký konkrétny príklad?

Je ich naozaj mnoho. V poslednom čase sú spojené predovšetkým s opravou nášho centra v Ústí nad Priehradou po požiari. Niekoľkokrát sme si povedali, že keby sme neboli na Orave, tak centrum dnes vôbec nemáme otvorené. A nejde len o finančnú podporu, ale oveľa viac o prístup ľudí, postoj podnikateľov, ktorí ochotne vedia pomôcť, a to nielen veľké firmy, ale aj živnostníci. Čo všetko vedia úradníci spraviť, dokonca namiesto nás, aby sme povolenie mali čo najskôr a nechodili tam, ako na klavír. Keď sa o tom rozprávame s niekým mimo Oravy, tak nám naozaj v dobrom závidí.

Spomínal si, že ľudia žijú dvojtvárny život - jeden v nedeľu na omši a druhý mimo kostol. Možno teda ešte o Orave hovoriť ako o „zbožnej“?

Povedal by som, že je ešte stále tradične náboženská. Je však potrebné, aby sa z tradície prešlo hlbšie a náboženstvo by sa premenilo na úprimnú zbožnosť. Ak sa totiž stane, že človek nájde zmysel a odpovede na otázky viery, tak mu bude tradícia, ktorú v sebe má, posilou. Ako kňaz vnímam, že na jednej strane mladého človeka typický oravský svet ženie do tradičného prežívania viery - povinná nedeľná omša, krst, birmovka, spovede... no ani sami rodičia často tomu všetkému poriadne nerozumejú a nevedia mladému človeku odpovedať na otázky, ktoré má. Ak sa mu teda viera a kresťanské hodnoty dostávajú takto, pri prvej možnej príležitosti, keď sa sám bude môcť rozhodnúť, či bude alebo nebude praktizovať vieru, zvolí, samozrejme, tú druhú možnosť. Podľa mňa ani nie preto, že by nechcel veriť, ale preto, že má vieru bez koreňov.

"Stále väčším kameňom úrazu na Orave je rodina. Veľká časť oravských rodín je bez otcov alebo bez mám, alebo dokonca bez oboch rodičov, pretože odchádzajú za prácou na týždeň, dva, mesiac."

No duchovná oblasť asi nie je to jediné, čo mladí riešia.

To určite nie. Mladí chcú žiť, majú v sebe obrovský náboj života. No fakt, že sú mladí, ešte neznamená, že sú a priori šťastní a nemajú vážne problémy. Často sa sám seba pýtam, kde nájdu mladí na Orave podporu a odpovede na svoje otázky, komu naozaj dôverujú, kto s nimi buduje vzťah dôvery? Stále väčším kameňom úrazu na Orave je rodina. Veľká časť oravských rodín je bez otcov alebo bez mám, alebo dokonca bez oboch rodičov, pretože odchádzajú za prácou na týždeň, dva, mesiac. Deti prakticky vyrastajú iba s jedným rodičom alebo so starými rodičmi. Rodič sa stáva len prínosom peňazí, a tým pádom možno bez akéhokoľvek zveličovania hovoriť o polosirotách či sirotách, ktoré sú odkázané samé na seba, na svet, ktorí vidia. Nemajú za sebou nikoho, s kým by sa dokázali rozprávať, koho by sa pýtali. Nechcem však situáciu na Orave vykresľovať negativisticky, sťažovať sa, ani nad ňou lámať palicu. Vždy sa dá nájsť riešenie. Záleží však na postoji, ktorý k tomu človek zaujme, tak mladý ako dospelý, tak otec rodiny ako aj kňaz, tak učiteľ či zamestnávateľ.

Snahou združenia je organizovať pre mladých príťažlivé aktivity. ⋅ Foto: archív: o.z. V.I.A.C

Čo by teda mala pre mladých robiť Cirkev na Orave?

Myslím si, že Cirkev nielen na Orave, ale na celom Slovensku, by sa mohla viac zaujímať o človeka. Nielen cez charitu, keď sa z neho už stáva „sociálny prípad“. Pomáhať hľadať riešenia aj tých úplne konkrétnych a praktických vecí, ktoré ľudí trápia a bez ktorých sa nepohnú vpred. Ako majú, napríklad riešiť to, že ich otec je alkoholik a bije mamu. To je to, na čo pápež František kladie dôraz. Ak nájdeme odvahu vyjsť z kostolov a už sa nebudeme pozerať na to, že ich máme plné, zrazu sa objavia nové situácie, ktoré je potrebné riešiť. Mladí dnes neveria v zmysluplnú budúcnosť. Veď všade sa hovorí o napätiach, o nezamestnanosti, o rozvodoch, ... Podľa mňa tu máme novú stratenú generáciu. A kto im má priniesť nádej a pravdu, ak nie Cirkev? Ak chceme, aby otcovia boli s rodinou, kto im dá prácu a za akých podmienok? Postoj Cirkvi voči chudobným rodinám, ktoré žijú vo veľkej biede, starostlivosť o matky, ktoré ovdoveli, ale aj podpora mnohodetných rodín, lebo je ľahké hovoriť: „majte deti“... Všetko sú to praktické veci a Cirkev by sa nemala báť hľadať a prinášať odpovede na situácie, ktoré tento svet nevie vyriešiť.

"To, čo nefunguje, sú staré aktivity pre dnešných mladých. Táto generácia je iná. Nemôžeme očakávať, že budú reagovať na veci, na ktoré sme reagovali my."

Aj na základe takýchto výziev vzniklo Oravské centrum mládeže a neskôr občianske združenie V.I.A.C.?

Určite sa snažíme prispieť svojou troškou. Aktivity centra a združenia idú v dvoch líniách, no vzájomne sa podporujú a snažia sa odpovedať na potreby mladých. Činnosť pastoračného centra je zameraná na duchovné aktivity a vďaka iniciatívam a projektom o. z. V.I.A.C. sa dostávame k mladým úplne inak, ako keby sme prišli len s tou duchovnou ponukou. Mojou túžbou je, aby sme službami združenia pomohli mladým veriacim stať sa zrelými osobnosťami, nielen po duchovnej stránke. Chceme, aby rástli profesionálne i ľudsky.

Väčšina vašich projektov však vyžaduje od mladých, aby vystúpili z komfortnej zóny pasívneho účastníka podujatia. Je napriek tomu o ne záujem?

My nie sme ani kultúrne združenie, ktoré organizuje koncerty, ani centrum voľného času. To, čo nefunguje, sú staré aktivity pre dnešných mladých. Nemôžeme očakávať, že budú reagovať na veci, na ktoré sme reagovali my. Táto generácia je iná. Neznamená to však, že sú leniví, zlí, znudení alebo čokoľvek iné. Hľadáme možnosti, kde sa ich život prelína s našou snahou ich niekam potiahnuť. Fakt je ten, že ak chcem pracovať s mladými, musím si získať ich dôveru. Ja musím byť prvý, ktorý hľadá spôsob, ako sa k nemu dostať, aby mi podal ruku a povedal, že môžeme ísť spolu.

Foto: archív: o.z. V.I.A.C

Jeden z vašich projektov, tak ako aj náš portál, „hlása“, že je na Orave dobre. Čo je jeho cieľom?

Tento projekt nadväzuje na naše aktivity spojené s tvorbou Správy o mládeži, ktorá mapuje,  ako vnímajú a hodnotia mladí svoju situáciu v tomto regióne. Projekt Na Orave dobre sa snaží jej odporúčania napĺňať v praxi a zároveň chce zvýšiť hlas mladých ľudí pri definovaní budúcnosti Oravy. Ide o osemmesačný kurz, ktorého cieľom je rozvoj potenciálnych mladých lídrov v regióne, aby boli pripravení preberať zodpovednosť a aktivizovať druhých.

Časť financií do tohto projektu investujú aj samosprávy. Aký bol ich postoj? Nemajú strach z toho, že podporia stredoškoláka, ktorý odíde na vysokú školu a na Oravu bude chodiť raz za mesiac a neskôr ostane žiť mimo regiónu?

To je realita, keďže na Orave žiadna vysoká škola nie je. No na druhej strane, to, čo chceme ukázať je, že napriek tomu, že do mladého stredoškoláka zainvestujem, hoci on potom, tak či tak odíde, jeho postoj k obci sa zmení. Aj keď sa nikdy nevráti, pozitívny vzťah k nej ostane a môže jej raz byť nápomocný práve na tom mieste, kde sa nachádza, aj mimo regiónu. Mnohí mladí sa však po určitom čase vracajú naspäť. Neriešime teda odliv hláv z Oravy. To, čo prezentujeme starostom je práve pozitívna skúsenosť s obcou, ktorá mladého človeka podporila, v tom, že mohol urobiť niečo svoje, teda priniesť zmenu.

Projekty, ktoré zastrešuje o.z. V.I.A.C. vystihuje nasledujúca vnútorná štruktúra: Oravské centrum mládeže – duchovné pastoračné aktivity pre mladých ľudí, Base camp – komunita mladých, ktorí sa rozhodli istý čas svojho života opustiť všetko, aby našli to podstatné vo svojom živote, Centrum neformálneho a zážitkového vzdelávania – to sú inovácie v oblasti vzdelávania a podpora kvality práce s mládežou, zážitkové programy, workshopy, semináre, štipendijný program Šanca mladým a Medzinárodná cena vojvodu z Edinburghu, Žilinské dobrovoľnícke centrum zastrešuje tému dobrovoľníctva a práce s dobrovoľníkmi a všetko s tým spojené, Komunitné centrum vytvára podporu a pomoc pre ľudí a rodiny v náročných životných podmienkach, spravuje grantový program Viac pre rodinuSinaj City Hub zase pokrýva ďalšie aktivity pre širokú verejnosť na Orave. Podobné informácie o všetkých aktivitách sú na webovej stránke alebo facebooku občianskeho združenia.

Viktória Norisová

Hern Námestovo
X-sport bike
Tlačiareň Kubík
RANČ U EDYHO

logo naoravedobre © 2016 Naoravedobre.sk   •   All rights reserved.