ČLÁNKY27.06.2017 | Maroš Ľuba, Lucia Raticová

Kieran Warner: Chcem vidieť svet a byť šťastný

Britský tanečník a cirkusový umelec hovorí o tanci, ľuďoch i budúcnosti.

Hovorí, že Orava vyzerá ako Jurský park a že tunajší ľudia disponujú jedinečnou energiou. V rámci nedávneho festivalu Tanečno sa jeho účastníkom predstavil aj hip hopový tanečník a cirkusový umelec Kieran Warner

Je toto tvoja prvá návšteva Slovenska?

Áno, som tu prvýkrát.

Prečo si prijal ponuku participovať na festivale Tanečno?

Čiastočne to bolo preto, že som chcel spoznať novú krajinu. Taktiež viem, že keďže nejde o veľké mesto, ľudia si veľmi vážia, keď niekto pre nich niečo takéto urobí a zorganizuje.

Často kvôli workshopom cestuješ?

Kvôli workshopom to veľmi často nie je,  v poslednom čase ich však bolo dosť. Väčšinou sa ocitám v roli porotcu alebo hosťujúceho tanečníka.

Ako si sa pripravoval na workshopy? Máš nejaký rituál či rutinu?

Vždy mám pripravených niekoľko krokov, o ktorých viem, že ich chcem so svojimi “študentmi” vyskúšať. Veľa však závisí aj od samotných účastníkov, od ich energie a od toho, čo sú schopní zo seba vydať. Keď vidím, že im napríklad niečo nejde, presne viem, čo mám zmeniť, aby sa to zlepšilo.

Aké bolo tvoje detstvo, tanečné začiatky?

Vyrastal som len s matkou. S kamarátmi sme pozerávali videoklipy kapiel ako Take That či Backstreet Boys, napodobňoval som ich. Neskôr som objavil Michaela Jacksona, ktorým som bol priam posadnutý a aj jeho som začal kopírovať.  Na jednej párty som stretol tanečníkov zo Cypher, ktorí ma pozvali na ich tréning. Čo ma do značnej miery ovplyvnilo, bol tiež tanečný film Honey. Spočiatku ma ten názov – Med – odrádzal, znelo to príliš dievčensky.  Napriek tomu som si ho však pozrel a zamiloval som sa do tanca. Vedel som, že je to to, čo chcem robiť. Na tanečnej škole v rodnom Bristole som stretol Frankieho Johnsona a Ramella Williamsa a zakrátko sa z nás stali najlepší priatelia. Frankie už nejaké štýly ovládal, učil ma poppin (pouličný tanečný štýl založený na technike rýchlej kontrakcie a uvoľnovaní svalov, vďaka ktorej sa na tele vytvára charakteristický otras označovaný ako pop či hit, pozn. red.), lockin (štýl funky tanca spočívajúci v rýchlych a odlišných pohybov rúk a ramien kombinovaných s voľnými bokmi a nohami, pozn. red.). Potom som prešiel na školu YDA – Swindon Dance. Odvtedy to už jednoducho išlo samo.

Ovplyvnilo ťa tvoje vzdelanie? Absolvoval si tanečné lekcie aj v zahraničí, odrazilo sa to na tvojom štýle či ponímaní tanca?

Veľmi ma ovplyvnili moji dvaja tútori na YDA – Swindon Dance – Banxy a Robert Hilton, ktorý ma učil poppin. Obaja si prešli street danceom ako aj modernými štýlmi, mali celkom iné myslenie ako to, čo som dovtedy poznal, a to mi veľmi pomohlo, ako aj lekcie od rôznych hosťujúcich tanečníkov, ktorí nás učili. Okolo Vianoc v roku 2009 prišiel Henry Link do Británie, kde mal svoj intenzívny kurz hip hopu, čo bol vlastne môj prvý krok do tohto sveta.  Vtedy som lockin a poppin dal bokom a sústredil sa čisto na hip hop.  Minulý rok som sa prvýkrát dostal do USA so zámerom  naučiť sa špecifický štýl vyskytujúci sa najmä v New Yorku a patriaci medzi najnovšie street danceové štýly. Zistil som, že ponímanie tanca tam a v Európe sa líši. My ho berieme viac ako šport, ako niečo, čo sa musí natrénovať, ak to chce človek perfektne ovládať. Predsa len, tento štýl nepochádza od nás, ale z USA, tam tvorí akúsi prirodzenú súčasť života mnohých stredoškolákov, tancuje sa bežne na párty, na rozdiel od anglických párty, kde väčšinou len skupinky postávajú na mieste s drinkami v rukách. Mám rád večierky, nechodím sa tam však opiť, skôr sa socializovať a zabávať, a, samozrejme, zatancovať si.

         Foto: Kristína Opálková

Čo pre teba znamená tanec? Ako reagujú iní ľudia na skutočnosť, že si umelec?

Tanec som spočiatku vnímal len ako zábavku, niečo, čo ma veľmi bavilo. Vážne som ho začal brať až keď som už končil školu, bol som “ten, čo tancoval”. Potom som si uvedomil, že tanec je vlastne cool (úsmev). Keď ste street dancer, je ťažké, aby vás ľudia brali ako umelca. Často sa im pokúšam vysvetliť, že hip hop je vlastne čosi podobné ako balet a v mnohom hip hop vychádza práve z baletu. Keď som však medzi “svojimi”, cítim určitý rešpekt a viem, že tam som považovaný za umelca. Mám dojem, že v súčasnoti sa vnímanie street danceu mení k lepšiemu, len to vždy dlhšie trvá, kým ho ľudia začnú akceptovať.

Založil si zoskupenie Simple Cypher, ktoré v sebe spája dve zložky -  hip hop a cirkusové umenie. Odkiaľ prišiel nápad, spojiť tieto zdanlivo nespojiteľné prvky do jedného celku?

Kamaráti chodili na cirkusovú školu, na ktorú ma jedného dňa pozvali, čo som spočiatku odmietol s tým, že chcem byť tanečník, a nie nejaký cirkusant – v tom čase som mal o cirkuse veľmi staromódnu predstavu. Napokon, veľa z nás si pod tým pojmom predstavuje iba levov, tigre, medvede, klaunov a trapézy, a ja som chcel vystupovať, byť umelcom. Po roku presviedčania som sa však na tú školu vybral a to, čo som videl, ma ohúrilo až natoľko, že sme sa tam spolu s kamarátom Chrisom Thomasom rozhodli nastúpiť, až sme napokon získali bakalára z cirkusového umenia. Veľa sme spolu trénovali, čo sa postupne vyvinulo vo vzájomnú spoluprácu a potom nám napadlo postaviť na tejto jedinečnej disciplíne aj náš ensamble. Publiku sa páčia prvky hip hopu, hip hoperom zase prvky cirkusu, tak prečo to nespojiť? Celá naša tvorba prebieha veľmi prirodzene, jamujeme, improvizujeme, bavíme sa. Keď niekto dostane nápad, snažíme sa ho držať a rozvíjať ho. Zatiaľ to funguje, je to zábava a ľuďom sa to páči.

Ako zosúlaďuješ svoj osobný život so životom cirkusového umelca?

Práve sa nachádzam v akejsi “zábavnej fáze”,  kedy sú moje cirkusové aktivity pozastavené a venujem sa viac tancu, učeniu, battlingu. Čo sa týka cirkusu, som s ním v kontakte len počas skúšok pred predstavením, čo je veľmi zlé, potrebujem  sa dostať späť do formy. V bežný deň, keď mám voľno, vstanem, naraňajkujem sa, naplánujem si deň a idem trénovať. Každej zložke tréningu venujem tak polhodinu až hodinu, či už ide o silový tréning, stretching alebo niečo špecifické ako žonglovanie či tanec. V súčasnosti som celkom zaneprázdnený, produkujem tiež rôzne eventy, so Simple Cypher pracujeme na novej show, tiež veľa cestujem kvôli učeniu a porotcovaniu. Je to môj život a milujem ho taký, aký je, no som vďačný za každú voľnú chvíľu. Obetujem ju ceste domov, kde mám celú rodinu aj množstvo študentov, ktorých pokroky s radosťou pozorujem. Toto všetko ma takpovediac vráti späť na zem, dodá mi znova energiu. Pravdupovediac sa dlho nezaobídem bez tanca, po chvíli sa začnem nudiť a musím sa znova začať hýbať.

Okrem tanečných schopností a zručností, čo ešte podľa teba robí tanečníka úspešným?

Musí sa vyznať v biznise, byť sám biznismenom a podnikateľom. Tancovať v skupine je fajn, no nemusí vám to vždy vydržať na celý život. Potrebujete mať svoje vlastné zázemie, svoj vlastný rozhľad. Myslím, že práve to je to, čo odlišuje môj úspech od úspechu iných, rovnako talentovaných tanečníkov  - networking, spájanie sa a komunikácia s ľuďmi. Tiež by ste sa mali vyznať v tom, ako funguje vaša krajina, ovládať náležitosti okolo daní, poistenia, musíte si vedieť naplánovať svoju činnosť. Mali by ste mať veci pevne vo vlastných rukách, inak  sa vám môže stať, že keď sa neosvedčíte, zavrhnú vás a prestanú vám chodiť pracovné ponuky. Veľa tanečníkov totiž vidí len šeky a sumy peňazí, no neuvedomuje si, že tam vonku je skutočný svet. Ďalej je dôležité pracovať na svojej reputácii, o mnohých tanečníkoch totiž kolujú rôzne reči typu: “s týmto ja pracovať nebudem, on nie je dôsledný, vždy zmešká svoj let…” a podobne.  Čím skôr to všetko podchytíte, tým dlhšiu a úspešnejšiu kariéru budete mať. Budete schopní odhadnúť, kedy vás chcú takpovediac oklamať, a tak keď vám ponúknu málo peňazí a vy budete vedieť, že si v rámci rozpočtu môžu dovoliť oveľa viac, môžete odmietnuť. Nie ste povinní pritakávať na všetko.

Mal si vo svojom doterajšom živote obdobie, kedy si sa chcel na všetko vykašľať a “seknúť” s tancom?

Štúdium na vysokej škole ma fyzicky veľmi vyčerpávalo, takže sem-tam som pomýšľal na to,  so všetkým skoncovať. Tanec ma však poháňal dopredu, chcel som tancovať. Potom prišlo obdobie, kedy som na rôznych súťažiach skončil druhý a bol som vážne sklamaný, pýtal som sa sám seba, čo sa to so mnou deje, že nedokážem vyhrať. Vždy som si hovoril: “Tentokrát to už musíš vyhrať, nesmieš skončiť druhý,” Dnes už viem, že tento tlak, ktorý som sám na seba vyvíjal, bol hlúpy a zbytočný, dokonca bol možno tým pravým dôvodom, prečo som toľkokrát zlyhal. Neskôr som sa cez to preniesol a keď som začal opäť vyhrávať, zamýšľal som sa nad tým, čo som zrazu robil inak. Už som sa nepokúšal vyhrávať, ale tancovať a byť sám sebou. 

Čo je najťažšie na tom, byť profesionálnym tanečníkom?

Asi nestratiť motiváciu. Neustále len pracujete a potom, keď mate zrazu týždeň voľna, nesmiete povoliť. Vaše telo je váš nástroj, musíte nabrúsiť nôž a byť pripravený.  Ťažké je tiež prijať fakt, že už si nie ste s rodinou tak fyzicky nablízku, ako tomu bolo kedysi. Často som pre povinnosti v zahraničí zmeškal mnohé narodeniny či narodenia nových rodinných príslušníkov.  Je ťažké udržať si dobré rodinné vzťahy, no ide to ľahšie, pokiaľ s rodinou udržiavate kontakt aj napriek diaľke, ktorá vás oddeľuje.  

"Čím skôr to všetko podchytíte, tým dlhšiu a úspešnejšiu kariéru budete mať. Budete schopní odhadnúť, kedy vás chcú takpovediac oklamať, a tak keď vám ponúknu málo peňazí a vy budete vedieť, že si v rámci rozpočtu môžu dovoliť oveľa viac, môžete odmietnuť. Nie ste povinní pritakávať na všetko."

Kieran Warner

Máš konkrétny profesný sen, métu, ktorú by si chcel dosiahnuť?

Veľa ľudí si myslí, že byť tanečníkom znamená chcieť účinkovať v hudobných videoklipoch a podobne. Ja chcem hlavne vidieť svet a byť šťastný. Stačí mi, že som šťastný, zdravý a že tu vždy môžem byť pre svoju rodinu a priateľov. Chcem pokračovať v tom, čo robím, užívať si život, učiť sa – vždy sa je čo učiť, či už z kníh alebo od ľudí, ktorých stretávame.

Čo rád čítaš?

Ako dieťa som neznášal čítanie. Ani teraz ho veľmi neobľubujem, no počas môjho štúdia na vysokej škole mi môj profesor dal zoznam odporúčanej literatúry, prevažne z oblasti športovej psychológie. Z jednej z nich som sa naučil, že myslenie ľudí naozaj predurčuje ich konanie. Ak idete na tenisový zápas, pracovné stretnutie či tanečnú súťaž s nastavením, že zlyháte, zmocní sa vás negatívna energia a je pravdepodobnejšie, že naozaj prehráte. Naopak, keď veríte, že uspejete, je pravdepodobné, že sa to naozaj stane. Rozdiel je však v tom, byť pozitívny a byť arogantný. Arogantný človek nevidí dôsledky. Pozitívny pripúšťa možnosť prehry, no napriek tomu neprestáva veriť v samého seba a svoje schopnosti.  Tanečné schopnosti dvoch ľudí môžu byť rovnaké, no v prípade, že ich myslenie je rozdielne, to pozitívne vždy zvíťazí a poháňa vpred.

                           Foto: Kristína Opálková

Aký bol tvoj prvý dojem z Oravy?

Už na začiatku sa mi veľmi zapáčila, niečo z nej som zavesil aj na Instagram s komentárom, že to tu vyzerá ako v Jurskom parku (smiech). Očarila ma najmä príroda – to je najhoršia vec na Londýne, že sa tam nenachádza veľmi veľa zelene. Máme krásne parky, to áno, ale tu je to iné. Tu sa cítite priam ako súčasť prírody. Tiež sú tu veľmi ústretoví, nápomocní ľudia, ide z nich veľmi dobrá energia.

"Rozdiel je však v tom, byť pozitívny a byť arogantný. Arogantný človek nevidí dôsledky. Pozitívny pripúšťa možnosť prehry, no napriek tomu neprestáva veriť v samého seba a svoje schopnosti."

 Kieran Warner 

Plánuješ u nás podniknúť aj nejaké výlety? Ak áno, čo by si rád navštívil?

Rád pôjdem, kamkoľvek ma vezmú (smiech). Večerná prechádzka okolo priehrady bola čarovná, sám však nemám v pláne navštíviť konkrétne miesta, keďže to tu veľmi nepoznám. Ničomu sa však nebránim, uvidíme. Chcel by som však vidieť Rio de Klin (smiech).

Čo ťa čaká v najbližších dvanástich mesiacoch?

Momentálne spolupracujem na jednom projekte s londýnskou Royal Festival Hall, je v ňom zapojených veľa detí, ktoré spolu s ďalšími tanečníkmi učíme. Všetko to vyvrcholí v júli veľkou show, ktorej sa aj sám zúčastním. So Simple Cypher tento mesiac vystupujeme na festivale, v júli máme takisto show v Jackson’s Lane – bude to jedna z našich najväčších show vôbec, volá sa Cypher Stories. V auguste ma čaká New York, kde budeme opäť s partiou kamarátov trénovať, na čo sa veľmi teším. Ďalší event, ktorý organizujem, sa bude konať v apríli. Samozrejme, chcem precestovať a spoznať ďalšie krajiny, je to môj prvý rok slobody, odkedy som spromoval, takže je to pre mňa veľmi vzrušujúci rok.  Som zvedavý, kam ma zavedie.

KIERAN ANTHONY WARNER (25): cirkusový umelec a hip hopový tanečník, narodil sa v anglickom Bristole. Absolvoval štúdium pod taktovkou rôznych tanečníkov svetových mien doma i v zahraničí, v súčasnosti sám učí, súťaží, pôsobí ako porotca, no najmä spoluriadi a vystupuje so svojím ensamblom Simple Cypher, ktorý vo svojich show spája prvky hip hopu a cirkusu.  

Maroš Ľuba, Lucia Raticová

Hern Námestovo
X-sport bike
Tlačiareň Kubík
RANČ U EDYHO

logo naoravedobre © 2016 Naoravedobre.sk   •   All rights reserved.