ČLÁNKY15.06.2017 | Eva Fačková

Vybrali mi Dolný Kubín a ja som to prijal

Mladý dobrovoľník z Nemecka nám porozprával o svojom pôsobení v Dolnom Kubíne.

Mladí Nemci, ktorí ukončia strednú školu, majú možnosť zapojiť sa do projektu Dobrovoľnícky sociálny rok. Počas tohto roka pomáhajú v rôznych kultúrnych, ekologických či sociálnych inštitúciách vo svojej krajine, alebo ich vláda vyšle do sveta, aby učili nemčinu. Vďaka Goetheho inštitútu sa niekoľko nemeckých dobrovoľníkov vystriedalo aj na Gymnáziu P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne. Jedným z nich bol aj Matthias Melcher.

Matthias je 22-ročný mladý muž, pochádzajúci z okolia nemeckého Regensburgu. Keď mal 19 rokov, ako lektor nemeckého jazyka prežil celý školský rok v Dolnom Kubíne. Za ten čas mal možnosť spoznať mnoho Slovákov. Aké mal očakávania a čo sa mu na Orave najviac páči; aj to mi prezradil v tomto rozhovore.

Matthias, skús opísať, ako vyzerá projekt Dobrovoľnícky sociálny rok, vďaka ktorému si sa dostal do Dolného Kubína.

Kedysi každý Nemec musel po strednej škole absolvovať povinnú vojenskú službu, a teda stráviť rok buď pri armáde alebo plniť nejakú službu spoločnosti. Aj keď sa táto povinnosť zrušila, možnosť robiť niekde dobrovoľníka stále zostala – dobrovoľník môže zostať v krajine, ale aj vycestovať do zahraničia. Chcel som túto možnosť využiť, spoznať nejakú novú krajinu a reprezentovať Nemecko. Nemecké ministerstvo zahraničných vecí každý rok vyšle 200 absolventov do sveta s cieľom prezentovať krajinu cez viacerých partnerov. Ja som išiel cez Goetheho inštitút a dostal som sa na gymnázium v Dolnom Kubíne.

Lákalo ťa Slovensko? Alebo ti lokalitu pridelili a ty si to musel akceptovať?

Nie je možné si vybrať krajinu. Goetheho inštitút mi vybral Dolný Kubín a ja som to prijal.

Predpokladám, že si si hľadal informácie o Slovensku, aby si sa vedel pripraviť na tvoje nové prechodné bydlisko. Aké boli prvé dojmy teba a tvojich blízkych?

Mám veľmi rád prírodu a turistiku, a už podľa fotografií som sa tešil na to, ako pochodím kopce a rôzne túry. Moji rodičia poznali Slovensko, ale nevedeli o ňom nič. Niektorí moji spolužiaci žartovali o čom, či tu vôbec bude internet (smiech). V mojom okolí som sa stretával s podobnými omylmi, aké vnímajú v zahraničí Slováci – známi skloňovali pojmy ako Slovinsko a Československo. Môjmu dedovi sa napríklad stalo na pošte, že keď mi chcel poslať balík a napísal naň adresu a krajinu, úradník mu povedal, že to neexistuje (smiech).

Aký si mal pocit, keď si vystúpil z rýchlika v Kraľovanoch?

Nemal som čas na nejaké špeciálne pocity, nemohol som zmeškať Oravku (úsmev). No počas jej jazdy, ktorá trvá do Dolného Kubína polhodinu, som mal čas sa aklimatizovať. Keď som videl tú prírodu a prostredie naživo, celkom som sa začal tešiť.

Tvojou hlavnou náplňou práce bolo učenie nemčiny na dolnokubínskom gymnáziu. Ako sa tebe, ako 19-ročnému bývalému maturantovi, učilo na strednej škole?

Učilo sa mi veľmi príjemne. Samozrejme sa stalo, že študenti niekedy nedávali pozor, ale to je aj kvôli veku. Myslím si však, že boli celkom radi, že sa mohli porozprávať s niekým inej národnosti a trochu si zlepšiť jazyk.


Foto: Archív M. M. 

Hovorí sa, že nemčina a slovenčina sú veľmi náročné jazyky na učenie sa. Bol si ochotný prijať túto výzvu a začať sa učiť po slovensky?

Už na začiatku mi bolo jasné, že ak mám v tejto krajine jeden rok žiť, tak sa slovenčinu musím učiť.  Profesorka Jarka Bruncková sa mi venovala, často aj na úkor jej voľného času. Musím jej naozaj poďakovať, pretože mi dala skvelé jazykové základy, bez ktorých by som sa ťažko dorozumel v bežnej komunikácii.

Vnímal si nejaký rozdiel v mentalite Slovákov, v prostredí, kde si býval, oproti Nemcom?

Ani veľmi nie. Mám však pocit, že ľudia na Orave sú konzervatívnejší. Počas toho roka som spieval v dolnokubínskom mládežníckom zbore a veľmi ma prekvapilo, že mladí tu chodia do kostola častejšie ako raz do týždňa. Tiež som vnímal, že tu je o niečo hlbší vzťah k rodine, ako som zvyknutý zo svojej krajiny. To však zrejme závisí od ekonomických faktorov, v Nemecku sa mladí sťahujú z domu o dosť skôr ako tu. Na Orave sú takými deliacimi faktormi škola a svadba.


Foto: Archív M. M. 

Ako si tu trávil voľný čas?

Cez študentov som sa dostal ku zboru, s nimi som nacvičoval piesne, chodil na skúšky a výlety. Keď som nebol s nimi alebo v škole, stretával som sa s dolnokubínskymi šachistami. Počas toho roka som hrával šach za Dolný Kubín v prvej a tretej slovenskej lige. Bol to super spôsob, ako spoznať nových ľudí a kvôli šachovým stretnutiam sme navyše cestovali po Slovensku, čo som privítal.


Foto: Archív M. M. 

Dolný Kubín však nebol jediným miestom, kde si dobrovoľnícky pomáhal. Už len na Slovensku si bol vyše polroka v centrále Goetheho inštitútu. Tvoji slovenskí kolegovia a priatelia si ťa natoľko obľúbili, že to vyvrcholilo v nomináciu na ocenenie Dobrovoľník roka 2016. Čo si prežíval, keď si sa o cene dozvedel?

Bol som veľmi príjemne prekvapený a naozaj som to nečakal. Potešilo ma to a trochu nakoplo, ale zase to, čo robím, nerobím kvôli oceneniam. Počas slávnostného odovzdávania som stretol mnoho zaujímavých ľudí, nielen Slovákov, ktorí sa tiež venujú dobrovoľníckej práci. Keď tam prezentovali prácu každého jedného z nás, tak som pospomínal na tie pekné časy v Dolnom Kubíne, cestovanie so študentmi, či už kvôli nemeckému divadlu alebo kvôli nemeckému časopisu. Spomenul som si, ako som bol s dievčatami – herečkami z nemeckého divadelného súboru na divadelnom festivale v Berlíne. Tie dievčatá hrali s takým zápalom, vedeli dobre po nemecky, naozaj to bol pre mňa zážitok!

"Nominácia na Dobrovoľníka roka ma potešila. To, čo robím, ale nerobím kvôli oceneniam."

Máš na Orave nejaké obľúbené miesto, kde by si zobral na výlet nejakých svojich nemeckých kamarátov?

Určite na turistiku. Na Orave je krásna príroda a zobral by som ich na Choč alebo do Roháčov. Isto aj na Oravský hrad, tam sa mi páčilo. A asi by sme sa šli prejsť po Vyšnom Kubíne.

Prečo práve po Vyšnom Kubíne?

Reprezentuje pre mňa v niečom takú typickú oravskú dedinu a isto by som chcel, aby moji priatelia videli, ako sa tu žije v menších obciach. Majú pre mňa také zvláštne čaro.

Je niečo, čo by si chcel obyvateľom Oravy odkázať alebo odporučiť?

Znie to možno trochu zvláštne, no ja mám veľmi rád drevené motýliky. Počas svojho pobytu na Orave som zistil, že na Orave žije výrobca drevených motýlikov. Volá sa Róbert Bača a je z Oravskej Lesnej. Veľmi ma jeho tvorba upútala, lebo mám veľmi rád, keď sa citlivo prepája história a tradícia s niečím moderným. Obyvatelia Oravy by si určite mali vážiť to množstvo tradícií, ktoré tu majú. Nemali by na ne zabúdať, lebo to staré dedičstvo je veľmi pekné – aj pre nás, cudzincov.

Foto: Archív M. M. 

Matthias Melcher má 22 rokov a momentálne študuje literárnu komparatistiku na Ludwig-Maximilians-Universität v Mníchove. Plynulo hovorí okrem rodnej nemčiny aj anglicky, francúzsky, slovensky, poľsky a čiastočne maďarsky. Najbližší semester strávi na výmennom pobyte v Paríži. Popri všetkých povinnostiach sa rád vracia aj na Slovensko. 

Eva Fačková

Hern Námestovo
X-sport bike
Tlačiareň Kubík
RANČ U EDYHO

logo naoravedobre © 2016 Naoravedobre.sk   •   All rights reserved.