ČLÁNKY16.04.2017 | Mário Šmýkal

Život na salaši je na Slovensku práca, v Poľsku zábava

Navštívili sme slovenské a poľské salaše. Aký je medzi nimi rozdiel?

Na Slovensku

Sú dve hodiny poobede a my práve prichádzame do Vasiľova. Prejdeme na koniec dediny, kde sa mierne v kopci nachádza salaš postavený z dvoch maringotiek. Vedú ho bratia Jurkyovci. Okrem neho tu stojí začernená udiareň a plot s rampou na dojenie oviec. Inak tu nie je nič. Len lúky, stromy a kopce.

Autor: Soňa Chovančíková

„Dobrý deň,“ privítal nás jeden z bačov, ktorý akurát prikladal do udiarne.

Zakrátko nám vysvetlil, že je sám, lebo ovce sa od rána pasú a prídu až pred piatou. Dovtedy má voľnejší program. My si však prácu nachádzame a vyberáme sa za jeho bratom a stádom oviec.

„Prejdete cez pár kopcov a mali by ste ich uvidieť.“

Hľadať biele ovce na zelenej lúke nemalo byť náročné, no kvôli neznámemu terénu sme ich nevedeli nájsť. Občas sme ich zahliadli, potom sa zas rýchlo stratili z dohľadu. Kráčali sme takmer dve hodiny, no okrem lietadiel a premávajúcich sa motoriek sme nevideli žiaden ďalší pohyb. Ovce sme teda počkali na salaši.

Krátko pred piatou prichádzala jedna po druhej. Bolo ich vyše 400. V pláne bolo druhé dojenie dňa, no najskôr dostali polhodinu na oddych, vodu a soľ. Je to ich letná strava, cez zimu žerú predovšetkým seno a jadrové krmivo. Čas vtedy trávia v maštali a majú obdobie gravidity, ktoré vrcholí na jar novými prírastkami.

Prešla polhodina a na rad prišlo dojenie. Podojiť 320 oviec (zvyšné boli jahňatá) im zvykne zabrať dve ať tri hodiny, bez pomoci psa aj viac.

„Brčo, hore, daj ich hore!“ kričal na neho bača.

Z vydojeného mlieka najčastejšie robia oštiepky a žinčicu. Z piatich litrov mlieka vznikne necelý kilogram syra a zhruba štyri litre žinčice.

V Poľsku

Kým slovenské salaše sú na odľahlých miestach a ľudia ich takmer nenavštevujú, v Poľsku je to presne naopak. Je tam rušno.

Autor: Soňa Chovančíková

Miestni bačovia sú zvyknutí na neustále návštevy, kvôli čomu nemajú počas dňa ani chvíľu ticha. Dôvodom je aj ľahká dostupnosť, pretože predajne aj samotné salaše zvyknú mať postavené hneď vedľa cesty. Nájsť ich nie je ťažké, stačí hľadať stúpajúci dym, ktorý vidieť už z diaľky. Ak sa vám pošťastí, natrafiť môžete aj na 100 rokov staré drevenice.

Najväčším rozdielom oproti slovenským salašom je ich vzhľad. Naše pôsobia sterilne a akoby mali spĺňať prísne normy, tie poľské vyzerajú prírodnejši a akoby žiadne predpisy neexistovali.

Jeden z nich s nápisom Bacówka nad dverami mal predajňu v prednej časti a výrobňu syrov v zadnej. O čistote sa hovoriť nedalo, pôsobilo to ako starý zrub v múzeu oravskej dediny, do ktorého denne vojdu stovky návštevníkov.

Autor: Soňa Chovančíková

Podobne pôsobia aj okolité dediny. Síce sú násobne väčšie ako tie slovenské, ale násobne viac zasadené do prírody. Rodinné domy boli bez plotov a namiesto kamennej dlažby mali vysadený trávnik. Nechýbali ani pasúce sa kozy či iný dobytok. Môže za to zrejme aj fakt, že Policia majú jeden z najväčších agrosektorov v Európe, v ktorom pracuje až 14% populácie a sú tak trochu viac poľnohospodármi.

Porovnať slovenské a poľské salaše sa však nedá v inom ako ich vzhľade. Kvalitou syrov sa veľmi nelíšia, jedine formy na ne mali iné. Odlišný je predovšetkým ľudský prístup a pocit, že u nás sa pracuje a u našich severných susedov zabáva.

Článok vyšiel v septembri 2012 v áno! online magazíne.

Mário Šmýkal

Hern Námestovo
X-sport bike
Tlačiareň Kubík
RANČ U EDYHO

logo naoravedobre © 2016 Naoravedobre.sk   •   All rights reserved.