Do majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji, ktoré sa konali v roku 2011 v Bratislave, pôsobil ešte stále na niektorých postoch, neskôr došlo k ich výmene. Nové vedenie ho požiadalo o vypracovanie profilu hráča ľadového hokeja budúcnosti. Ten má reprezentovať také kvality hokeja, ktoré sa orientujú aj smerom k výchove hráčov.
Ako vrátime hokeju kvalitu a atmosféru, ktoré mal?
Najľahšie výsledkami. Môže ju narušiť čokoľvek. Je to ako s chorobami. Šíri sa to rýchlo, ale vrátiť organizmus do pôvodného stavu, to trvá dlho. Ja mám ten pocit, že dnes sme v situácii, kedy nám to môže pár rokov potrvať.
Podľa odborníka, talent na hokej musí byť v dieťati. Hokej sa bez určitej miery predpokladov naučiť nedá. „Samozrejme, aj v hokeji sa uplatňujú hráči, ktorí majú len menšie predpoklady, ale svojou pracovitosťou a vytrvalosťou sa to dokážu naučiť. Naopak, tá miera talentu rozhoduje o tom, aké miesto hráč bude vedieť zaujať vo veľkom hokeji.“
Vedia si mladí chalani uvedomiť, či ten talent naozaj majú?
Deti sa uspokoja s tým, že sú súčasťou toho celého a prejdú k moderným technológiám, pri ktorých sa nesnažia rásť. Rodičia si veľakrát myslia, že výsledky svojho dieťaťa ovplyvnia tým, koľko času a peňazí do toho vrazia. Veľká skupina rodičov a detí berie hokej ako hobby. Je to fajn, ale postupom času sa to musí meniť, aby sa dostavila aj ambícia presadiť sa.
„Hokej je náročný v tom, aby sa vedel hráč vyrovnať s určitými nárokmi a aby vedel prekonať nejakú prekážku. Ako osobnosť by mal byť buď lídrom, alebo by mal vedieť podriadiť sa určitým princípom.“
Čo s chalanmi, ktorí nemajú financie na rozvoj svojho talentu?
Hľadáme spôsoby, ako objaviť talentovaných chalanov, ktorí predpoklady na hokej skutočne majú, a v prípade potreby prekonať ich finančné problémy.
Ako bývalý tréner určite stále športujete a snažíte sa udržať v dobrej kondícii.
Nejde to. Minule sme s kolegom riešili to, že keď sa ráno človek zobudí a nič ho nebolí, asi je predpoklad, že už je na druhej strane. (smiech) Samozrejme, rád by som chcel stále športovať s chalanmi, ale zranenia a roky sa prejavujú. Hľadáme spôsob, ako to udržať v takej polohe v akej to je.
Ako trávite svoj voľný čas? Vieme, že okrem hokeja si radi zahráte aj golf.
S manželkou máme víkendový dom v Piešťanoch, kde sa spolu staráme o záhradu, takže sa z toho teším. Už 25 rokov robíme školu hokejového brankára s bývalými reprezentačnými brankármi zo Slovenska. Prešlo cez nás približne 2000 brankárov. Rád si zahrám golf a preveziem sa na bicykli. Mojou ďalšou záľubou sú prednášky, na ktoré ma pozývajú firmy, ktoré sa týkajú trénovania, motivácie, riadenia ľudských zdrojov a oblasti fungovania kolektívu.
„Kvalita hokeja, to je ako s chorobami. Šíri sa to rýchlo, no vrátiť organizmus do pôvodného stavu, to trvá dlho.“
Počas talkshow ste spomenuli, že je dobré mať ciele, nestačí len snívať. Akým spôsobom sa preto máme tešiť?
Nie je pravdou to, čo veľakrát ľudia hovoria, že stačí mať vôľu, aby sme dosiahli cieľ. Je to otázka aj nesmiernej dávky šťastia, obetovania sa, hľadania spôsobov ako to urobiť, hľadania ľudí, ktorí vám pomôžu ten cieľ dosiahnuť, spôsobu, ako s tými ľuďmi komunikovať, alebo ako sa vyhnúť problémom. Myslím si, že najlepší spôsob riešenia problémov je, aby tie problémy nevznikli. Nie vždy je človek šťastný, keď cieľ dosiahne, ale mal by byť šťastný vtedy, keď ho postupne realizuje.
Od hokeja k Orave. Čo tu máte radi?
Oravu si pamätám od čias, kedy bol môj svokor hlavný inžinier projektu Liptovskej Mary, zúčastňoval sa aj na projekte Oravskej priehrady, čiže som tu bol už ako malé dieťa. Bol som lyžovať na Kubínskej holi, dokonca som na nej omrzol. Potom som tu už dlhšie nebol, až kým nevznikol Altis a moji známi boli v čase jeho vzniku v projekte zainteresovaní. Orava je krásna, láka ma to tu, hlavne tá príroda.
„Viera v Boha znamená vieru v hodnoty.“
Ste veriaci človek. Posúvate toto posolstvo mladým chalanom?
Som katolík po otcovi a mama bola evanjelička, takže som bol vo viere vychovaný. Viera v Boha pre mňa znamená vieru v hodnoty. Vieru treba ľuďom približovať príkladom, v živote máme byť pre mladých ľudí dôveryhodní a zrozumiteľní. Keďže som aj pedagóg, som presvedčený o tom, že zásada osobného príkladu je nutná. Bol som veľmi rád, keď som začal v reprezentačnej juniorskej 20-ke a povedal som chalanom počas Majstrovstiev sveta v Kanade: „Dostali sme sa niekam aj vďaka tomu, že nám Pán Boh prial. Ideme sa poďakovať do kostola, kto sa chce pripojiť, nech sa páči.“ Išlo celé mužstvo. Čiže si myslím, že potrebujeme viesť príklad, aby mladí nebrali vieru ako niečo konzervatívne a zastaralé.
Ako motivovať budúcich hokejistov, možno ich pritiahnuť k tomuto športu?
My sme preniesli nejakú predstavu o tom, že športová príprava mládeže je nejaká zmenšenina športovej prípravy dospelých. Ale to tak nie je. Dieťa nie je kópiou dospelého a aj ten proces je iný. Deti sa musia zabávať a hrať sa. Musíme sa snažiť nájsť spôsob, ako deti pritiahnuť k športu tak, aby sme tam mali deti ktoré sa radi hýbu. Spoločnosť musí športu venovať viacej, lebo keď to nebudeme robiť, tak nám deti ostanú pri počítačoch.
Ján Filc bol jedným z hostí Prvej #naoravedobre talkshow Jakuba Ptačina a priateľov. Druhá talkshow s ďalšími zaujímavými hosťami sa bude konať 26. mája 2018 v Dome Kultúry v Námestove.