Len 17-ročná Jessica vie narábať s boxerskými rukavicami lepšie, ako niektorí chlapci. Preboxovala sa až do Bulharka a Turecka, kde získala dvakrát majstrovstvo.
 

„Získať titul majsterky Európy bol pre mňa vždy veľký sen. To, že som sa ňou stala dvakrát, je pre mňa neskutočne úžasné,“ povedala boxerka z Klina. Momentálne študuje na Strednej odbornej škole v Námestove už druhý rok odbor medzinárodné obchodné vzťahy.

Svoje údery trénovala už od základnej školy

Boxu sa venuje už sedem rokov. Priviedol ju k nemu jej otec, ktorý je zároveň jej trénerom. „Začínala som od úplného dievčatka, keď som si doma len tak zo zábavy boxovala.“ Okrem nej boxuje aj jej brat Alex, ktorý taktiež získal viaceré ocenenia. Je niekoľkonásobný juniorský majster Slovenska a v septembri v Bulharsku vybojoval pekné tretie miesto vo váhovej kategórii do 57kg. Súrodenci si pomáhajú aj medzi sebou, hlavne v príprave sparingu. Otec Peter Triebeľ videl v deťoch talent. Rozhodol sa, že zhotoví v kultúrnom dome v Kline telocvičňu, kde začnú trénovať. „Máme najlepšie podmienky na svete,“ s úsmevom zhodnotila Jessica.
 

S trojnásobným olympijským víťazom Felixom Savonom.  ⋅  Zdroj: archív J. T.

Tréningy ju robia silnejšou

Jessica trénuje každý deň dvakrát. V strave sa neobmedzuje, nepohrdne ani dobrou čokoládou. „Cvičím ráno pred školou hodinu a pol, večer dve hodiny a v sobotu trénujem hodinu. Samozrejme, v nedeľu oddychujem.“ Keď je mladá športovkyňa v príprave pred súťažou, trénuje trikrát denne.

Zaujímavou časťou tréningu dvoch súrodencov je aj beh pred koňom, na ktorom sedí ich otec. „Túto časť tréningu máme veľmi radi. V tej chvíli človek musí bežať, lebo vie, že otcovi na koni sa nevyhne.“  Aj napriek tomu, že Jessica je v stredoškolskom veku, čas na priateľov a zábavu si nájde. „Rada sa chodím odreagovať s priateľmi von. Dobrá zábava tiež nie je zlá.“ 

Dvojnásobná majsterka Európy

Najväčšie úspechy mladej talentovanej športovkyne sa zapísali do histórie slovenského boxu. V roku 2016 si v tureckom Ordu vybojovala prvý titul majsterky Európy. Odboxovala tri zápasy vo váhovej kategórii do 54kg ako juniorka. Prvýkrát proti Ukrajinke, nad ktorou zvíťazila a postúpila do semifinále, kde boxovala s Angličankou. Po druhom víťazstve ju vo finále čakala Ruska, ktorú taktiež zdolala na body a získala prvý titul majsterky Európy. „Tento turnaj znamenal pre mňa veľa. Išla som tam pokorne, ale s veľkou ambíciou niečo dosiahnuť. Vytúžený titul prišiel po zápase.“

Minulý rok sa zúčastnila na juniorských Majstrovstvách Európy v bulharskej Sofii, kde boxovala už o váhu vyššie, do 57kg. Prvý zápas boxovala s Rumunkou, ďalej s Ruskou a Taliankou. Vo finále ju čakala Fínka, s ktorou už pár zápasov odboxovala. Po finálovej výhre získala nový titul majsterky Európy. Jej úspech očaril a potešil celú Oravu. To, že práve odtiaľ pochádza šikovná majsterka, je veľkou hrdosťou. Svoj úspech pripisuje najmä svojmu ocinovi, ale aj rodine a priateľom. „Vďačím svojmu otcovi, že ma k tomu priviedol. Keď sa človek pozrie späť, je vidieť, že sa oplatilo makať,“ zhodnotila Jessica.
 

Turecký Ordu 2016, prvý titul majsterky Európy.  ⋅  Foto: archív J. T. 

„Jessi“, ako ju v rodnej dedine prezývajú, triumfovala v januári na kvalitne obsadenom medzinárodnom turnaji Nations Cup v srbskom meste Sombor, kde sa predstavilo 195 súperiek z 30 krajín sveta. V Srbsku si tak vybojovala celkové prvenstvo rovnako v kategórii do 57 kg, ale už medzi staršími dorastenkami. Jessice patril aj titul najtechnickejšej pästiarky celého podujatia v Srbsku. „Boxovala som 4 zápasy. Patrím už k mládeži, čo je 17-18 rokov. Boxujem už 3x3min. Prvý turnaj v tomto roku som odboxovala dobre a som s ním spokojná. Ešte treba doladiť kondíciu a nabrať silu, aby to bolo ešte lepšie,“ zhodnotila. Najbližšie ju čaká veľký medzinárodný turnaj vo Švédsku vo váhovej kategórii do 57 kg. 

Motivácia

V posilňovni na stene majú napísane tri mottá. Keď už dochádza energia a sila, vždy sa pozrie na stenu. Vtedy si znova uvedomí, prečo to robí a čo chce v živote dosiahnuť. „Samozrejme, že prídu dni, kedy človek nevládze. No vtedy si poviem, čo všetko mám za sebou a kde ďalej to chcem posunúť.“