Tri kilometre chodieb, stála teplota päť stupňov Celzia, dvadsaťšesť blokov. To je len zlomok údajov, ktoré sa dozvie návštevník, keď sa rozhodne prebádať hrádzu, ktorá hatí "oravské more."
K priehradnému múru schádzame strmým schodiskom okolo vodnej elektrárne, do ktorej má však verejnosť vstup zakázaný z bezpečnostných dôvodov. Máme šťastie. Spoza zábradlia môžeme nakuknúť do elektrárenskej časti, kde zbadáme jednu z dvoch kaplánových turbín. Tie sú spolu s generátormi rozhodujúcimi zariadeniami elektrárne.
zdroj: www.oravska-priehrada.sk
Prvá myšlienka vybudovať priehradu v takzvanom „Ústianskom hrdle" sa datuje už do roku 1830 a obnovovala sa každou veľkou povodňovou udalosťou. Jarné prívalové vody na sútoku Bielej a čiernej Oravy ohrozovali často ľudské obydlia. Náš sprievodca Tibor nám spomína, že najhoršia zo všetkých bola „Palackého veľká voda", teda povodeň v roku 1813: „V rozvodnenej rieke plávali domy, ľudia na strechách, deti v kolískach, ba aj mŕtvi v truhlách z podmytých cintorínov. Zahynulo stoosemdesiat Oravcov a sedem tisíc kusov dobytka.“
Prírodu neovplyvnili ani súdruhovia
Výstavba vodného diela sa začala v roku 1941. Základný kameň položil vtedajší prezident Slovenskej republiky Jozef Tiso. Projektov na realizáciu stavby bolo niekoľko. Súčasná hrádza je železobetónová, gravitačná, vyľahčená, pozostáva z 26 blokov, ktoré sú oddelené dilatačnými špárami. „Práve tie evokujú v múre ako keby praskliny, na ktoré sa návštevníci pýtajú hľadiac na múr zvonka,“ vysvetľuje sprievodca a dodáva, že okrem toho má hrádza osemnásť predblokov, predsunutých, ktoré zvyšujú jej stabilitu a znižujú na ňu vztlaky. Maximálna hladina vody môže dosahovať 38 metrov.
Pohľad na múr zvonka ⋅ Foto: Michal Glonek
Práce na priehradnom múre trvali päť a pol roka, počas vojny sa výstavba pozastavila a projekty opäť prepracovali. Pod hladinou „oravského mora“ navždy zmizli obce Slanica, Oravské Hámre, Osada, Lavkovo a Ústie, tiež časť Bobrova a Námestova. Slávnostné spustenie súdruhovia naplánovali na 2. mája 1953. Touto udalosťou chceli patrične osláviť Sviatok práce, lenže ani všemocní straníci nedokázali rozkázať prírode. V priehrade nebolo na spustenie dostatok vody, a tak sa vodné dielo Orava slávnostne odovzdalo do prevádzky, len formálne. Reálne sa prevádzka spustila až v novembri toho istého roku.
Povodňová vlna by do hodiny bola v Podbieli
Po krátkom historickom úvode prichádzame pred vstupné dvere do múru. Sprievodca nás upozorní, aby sme si obliekli svetre, keďže vnútri je stála teplota päť stupňov Celzia. Vstupom do útrob múru má človek naozaj pocit, akoby vošiel do jaskyne. Chlad, úzke chodbičky, vo vzduchu cítiť vlhkosť, na zemi sú mláčky z presakujúcej a nakvapkanej vody. Okrem svetrov je preto potrebná aj pevná obuv.
Dlhé úzke chodbičky sú pre oravskú hrádzu charakteristické ⋅ Foto: Michal Glonek
Držiac sa zábradlia prechádzame časťou „lavičky,“ kde zbadáme tenké laná – kyvadlá, ktoré visia zhora nadol pozdĺž celej hrádze. Monitorujú náklony blokov a sú spojené s Autonómnym systémom varovania a vyrozumenia. Akonáhle prejde nejaké auto po múre, kyvadlá zaznamenajú výkyvy, ktoré sa zobrazia v počítači. Ten celú situáciu vyhodnotí. Ak by výkyv presiahol maximálne stanovenú hodnotu a vznikla by havarijná situácia, zapne sa alarm a službukonajúci zamestnanec ho musí potvrdiť alebo zrušiť. „V prípade, že by do piatich minút alarm nevypol, rozozvučia sa sirény až po Podbiel, pretože až potiaľ by dosiahla povodňová vlna do jednej hodiny,“ vysvetľuje sprievodca.
Každý priehradný múr ma priesaky vody
Úzkymi chodbičkami prichádzame do hlavnej chodby. Nad našimi hlavami sa nachádza otvor. Vedie až do koruny hrádze - cesty, ktorá ide po múre. Práve cez otvor počuť prechádzajúce autá. Pre osobnú dopravu je prejazd cez priehradný múr sprístupnený od roku 2014. Z hlavnej chodby prejdeme revíznou do takzvanej injekčnej chodby. Tu sa nachádza už spomínaných osemnásť predblokov, ktoré sú predsunuté pred múrom. „Sme asi tridsať metrov pred cestou," vysvetľuje nám pre lepšiu predstavivosť sprievodca.
Najstarší päťdesiatročný priesak ⋅ Foto: Michal Glonek
Prechádzame chodbami a pristavujeme sa pri najstaršom priesaku. Dnes už je upchatý, ale trvalo päťdesiat rokov, kým sa podarilo nájsť správnu technológiu. Nedá mi neopýtať sa, akým spôsobom vodohospodári zisťujú, či je kvapkanie vody primerané, alebo hrozí nejaká katastrofa. Sprievodca ma upokojuje, že každá priehrada má priesaky a jedným dychom dodáva: „Najlepšie sa meria priesak stopkami a kýbľom. To je najlepší barometer, či niečo prepúšťa. Keď obyčajne za desať sekúnd nakvapkajú dva litre vody a potom zrazu šesť litrov, určite niečo nie je v poriadku.“
V mlákach sú čierne rašelinové škvrny ⋅ Foto: Michal Glonek
V mlákach, ktoré vznikli z vody z priesakov sa nachádzajú čierne škvrny. Sú dôkazom prítomnosti rašeliny, keďže podložie múru nie je dostatočne kvalitné. Na spevnenie museli vrtári cez vyhĺbené otvory vstrekovať do zeme cementové mlieko. Po stenách sú zas červené škvrny, ktoré dokazujú prítomnosť železa vo vode.
Minerálna voda na ženskú krásu
Predposlednou zastávkou na ceste po útrobách hrádze je strojovňa klapiek, ku ktorej vedie úzka tmavá chodbička, akurát pre jedného človeka. „Všetko je pôvodné, žiadna hydraulika,“ hrdo vyzdvihuje sprievodca. To však nie je všetko, naše dobrodružstvo pokračuje. Po úchytoch železného rebríka vylezieme úzkym otvorom von až pod klapky. Pred nami sa rozprestiera rieka Orava. Výhľad ako z rozprávky, aj keď pocit, že stena za vami drží celú nádrž, chvíľami spôsobuje zvláštne pocity. Do tejto časti sa však návštevníci bežne nedostanú, najmä z bezpečnostných dôvodov.
Výhľad na elektráreň a rieku Oravu z pod klapiek ⋅ Foto: Michal Glonek
Putovanie chodbami sa končí pri šachte priesakových vôd, do ktorej sa pomocou kanálikov zbieha voda zo všetkých priesakov. Atrakciou tohto úseku je nepochybne prameň minerálnej vody, ľudovo nazývanej „vajcovka“. Sprievodca hneď nachystá pohárik a niekoľko odvážlivcov aj vyskúša. Vraj na „ženskú krásu a mužskú potenciu,“ povzbudzuje.
Prameň minerálnej vody "vajcovky" ⋅ Foto: Michal Glonek
Po krátkej degustácii vychádzame schodiskom k východu. Pred rozlúčkou nám ešte sprevádzajúci vysvetlí, že múr je ukotvený hlboko v neďalekom lese pomocou oceľových lán.Tie sú zaliate betónom, aby sa zabránilo korózii.
Hlavná chodba hrádze ⋅ Foto: Michal Glonek
V prípade záujmu o exkurziu v múre Oravskej priehrady je potrebné podať si oficiálnu žiadosť na Slovenský vodohospodársky podnik B.Štiavnica – OZ Piešťany, Vodné dielo Orava. Podrobné informácie, fotodokumentáciu i zaujímavé videá o výstavbe priehrady sa dajú nájsť na stránke vodného diela Oravská priehrada.
