Podľa zachovaných prameňov na dnešné územie obce Babín prišli v roku 1552 valasi Jakub s bratom. Spočiatku bola dedina tvorená salašmi pastierov a kolibami drevorubačov klčujúcich územie osady, aby tak zúrodnili zem. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1564, kedy po dvanásťročnej lehote obrábania zeme platia valasi daň. Chotár osady Babynowo vymedzili zámockí páni takto: “Začína na západe od osady Vasiľov, od stodoly šoltýsa Romana, zostupuje nadol po potoku cez akýsi svah a orné zeme až na miesto zvané Kalnitý Grúnik, odtiaľ ide po chodníku až na vrchol zvaný Sviniarka, odtiaľ cez potok zvaný Hruštínsky až k veľkému Lokčianskému potoku, odtiaľ k tzv. Petrovmu potoku, popri ňomvedie akýsi chodník na juh až na miesto zvané Pod pánsku Poľanu, inak zvané Veľký Príslop, odtiaľ na východ cez zem zvanú Javorová až na vrchol hory zvanej Magura, až po Romanov potok zvaný aj Listova, odtiaľ priamo na sever, kde tento potok tečie dolu, až k veľkému Lokčianskému potoku a k miestu zvanému Čierne pleso, od toho potoka cez akýsi vŕšok až k tej istej stodole šoltýsa Romana“. V daňových súpisoch z r. 1564-1565 sa Babynowo spomína s dvoma raľami. V roku 1598 sa spomínajú už sedliacke domy, v tom čase ich bolo 20. Na začiatku nasledujúceho storočia boli v Babynowe pre neúrodu, hlad a spustošenie nájdené domy vo veľmi úbohom stave a aj opustené, ostali len tri súce na zdanenie. Roku 1609 sa prvý krát spomína mlyn, ktorý mali vo svojom vlastníctve šoltýsi. Počas kuruckých bojov r. 1683 boli obrábané len tri rale, ostatné boli opustené. Znovuzaľudnenie dediny šlo veľmi pomaly. Okolo roku 1715 bola obec plne osadená, vtedy tu žilo 46 gazdov, t. j. 230 obyvateľov. Boli tu dva kotly na pálenku a jeden kožušník. V tomto roku však bola pre požiar zničená polovica dediny. Nasledovali tzv."zamrznuté roky" - nebolo úrody, ľudia zomierali od hladu a dedina sa znova vyprázdňovala. Dvadsať rodín sa odsťahovalo na dolné uhorské zeme. Aby nové obyvateľstvo prežilo, obchodovali s tabakom. O vyše dvadsať rokov neskôr zasiahla dedinu ďalšia rana - vypukol čierny mor, ktorého následkom podľahli desiatky Babínčanov. Definitívna úprava majetkového pomeru medzi hradným panstvom a obyvateľmi Babína ako bývalými urbárnikmi sa uskutočnila dňa 12. septembra 1875. Na začiatku 20. storočia odišlo do USA za prácou 84 obyvateľov, z toho 62 roľníkov a poľnohospodárských robotníkov a 22 nádenníkov. Počas I. svetovej vojny padlo 10 mužov. Obec Babín bola oslobodená sovietskou armádou dňa 3. apríla 1945. V 70. rokoch minulého storočia bolo v obci 194 domov a žilo tu 966 ľudí.V tom období bola dostavaná fara, ktorá po politickej orientácii v r. 1974 prepadla v prospech materskej škôlky. V r.1972 bola vybudovaná základna škola V júni 1994 bol otvorený kultúrny dom. 1.7.1995 bola v obci zriadená fara, ku ktorej bola ako filiálka pričlenená obec Vasiľov. Prvým farárom sa stal vdp.Pavol Garaj. V r. 2000 mala obec Babín 1376 obyvateľov. V r. 2006 sa začali práce na výstavbe domu smútku a nového cintorína. 13.augusta 2006 bola v budove starej školy slávnostne otvorená Galéria ľudového rezbárstva.
Zdroj: webová stránka obce
