Prvá písomka zmienka o obci pochádza z roku 1836, kedy zápis v kronike hovorí o pastvinách patriacich Ťapešovu, kde v tom čase vznikala nová obec. Prvý názov osady bol Benedikovo, už v roku 1920 sa však uvádza názov veľmi podobný tomu dnešnému, Beňadov. O sedem rokov neskôr dostal názov obce podobu, akú poznáme dnes. Poľany boli majetkom oravského panstva, podobne ako aj celá Orava a užívatelia boli voči panstvu v poddanskom vzťahu. V rokoch 1748 - 1752 si ťapešovskí občania užívanie majetkov podelili, pozemky v Beňadove boli prepustené dvadsiatim trom gazdom, ktorí sa tam usadili. Ich pozemky v Ťapešove pripadli tam zostavším gazdom. Chotár mal tri rale a počet obyvateľov 115. Moc nad nimi mal šoltýs, ktorý mal veľké práva. Táto hodnosť bola dedičná a dedičné práva boli zachované do roku 1763. Odvtedy spravujú obce volení richtári. Obyvatelia takzvaných valašských obcí sa živili prevažne chovom dobytka a klčovaním lesov. Maali za úlohu strážiť hranice, neboli tak ako sedliaci pripútaní k pôde. Oravu postihla vlna vysťahovalectva, väčšina obyvateľov odchádzala na dolnú zem. V roku 1828 bolo v dedine 60 obytných domov, z toho bolo 40 domov klasického trojdielneho typu. Dom mal izbu, pitvor a komoru. Štyri domy mali viac izieb a komôr, dva najchudobnejšie nemali pitvor a dva tvorili len jednopriestorový zrub. Na svoju dobu bolo Beňadovo moderná a vyspelá dedina, ktorá predstihla mnohé iné obce. Popri obci viedla úzkokoľajná železnica, ktorou sa zvážalo drevo. S jej výstavbou sa začalo v roku 1916, kedy talianski zajatci postavili celú trať od Lokce až k Mutnému. Prvé vlaky s drevom bolo možné vidieť v roku 1917. Práve pracovníci železnice, tzv. "štrekári" boli tí, ktorí sa ako prví podieľali na výstavbe obecného kostola. Počas druhej svetovej vojny sa aj Beňadovčania podieľali na kopaní zákopov, prechod ruského frontu cez obec sa datuje okolo Veľkej noci roku 1945. Od roku 1953 v obci začal premávať autobus, boli opravené cesty, zavedená elektrina a postavená nová obecná studňa.
Zdroj: webová stránka obce
