Okresné a zároveň najväčšie mesto na Orave, Dolný Kubín, dodnes veľmi intenzívne žije históriou, ktorá je veľmi bohatá. Pri prechádzke mestom zistíte, že je prepojené s osobou velikána slovenskej poézie, s Pavlom Orzsághom Hviezdoslavom. To však nebol zďaleka jediný dejateľ, ktorý sa narodil alebo pôsobil v Dolnom Kubíne.
Kubín sa prvýkrát spomína roku 1325 v listine, ktorou turčiansky konvent potvrdil zmenu majetkov a získanie osady Vyšný Kubín zemepánom z Liptovskej Revúcej. Presnejšia zmienka o Dolnom Kubíne je z roku 1381, keď medzi vyšnokubínskymi a dolnokubínskymi obyvateľmi, patriacimi k Oravskému hradu, vypukol spor o medze. Obec spravoval richtár.
Dolný Kubín je jedinečné mesto v mnohých oblastiach. Z hľadiska architektúry je zaujímavý kolonádový most, z pohľadu kultúry Čaplovičova knižnica, Florinov dom, či Oravská galéria v bývalom župnom dome. Charakteristickými podujatiami je nielen celoslovenská súťaž v prednese poézie a prózy Hviezdoslavov Kubín, ale aj medzinárodný hudobný festival Kubínska hudobná jeseň, a udeľovanie športových cien Fair-play MUDr. Ivana Chodáka.
Medzníkom v dejinách Dolného Kubína je rok 1632, keď riaditeľ Oravského komposesorátu Gašpar Illešházy za ročný poplatok 10 zlatých oslobodil jeho obyvateľov od vykonávania robotných povinností a povýšil ich na mešťanov. Neskoršie privilégiá povoľovali mestu organizovanie jarmokov, vyberanie mýta v dolnokubínskom brode a oslobodili obyvateľov od platenia mýta na súši i na vode. Po požiari r. 1834 sa prikročilo k postupnej prestavbe celého Dolného Kubína. Novým rozparcelovaním stavebných pozemkov bola umožnená výstavba domov mestského typu a priamočiarosť námestia.
Dolný Kubín nadobudol postupne mestský vzhľad. V 19. storočí sa dostával stále výraznejšie do povedomia Slovákov. Okrem toho, že sa spája s rôznymi významnými osobnosťami, ktoré boli súčasťou slovenskej kultúry a vzdelanosti, bol aj kultúrnym centrom Oravy. V meste sa usporadúvali ochotnícke predstavenia a účinkoval tu spevokol. Toto postavenie si mesto uchovávalo aj po roku 1918. V roku 1919 bol založený kultúrno-vzdelávací spolok Hviezdoslavova beseda, ktorej čestným členom bol aj Hviezdoslav. Poriadala koncerty, literárne večierky, bábkové divadielka. V roku 1936 sa zaslúžila o postavenie sochy P. O. Hviezdoslava pred budovou Čaplovičovej knižnice (jej autorom je sochár Fraňo Štefunko). Bohatú kultúrno-osvetovú činnosť vyvíjal v Dolnom Kubíne ženský spolok Živena, nebol to však jediný spolok v meste.
OSOBNOSTI
Andrej Ľudovít Radlinský (1817 – 1879), rímskokatolícky kňaz, jazykovedec, spisovateľ, autor učebníc, vydavateľ Katolíckych novín, zakladateľ Spolku svätého Vojtecha
Janko Matúška (1821 – 1877), básnik, spisovateľ, autor textu slovenskej hymny
Pavol Orzságh Hviezdoslav (1849 – 1921), najväčší slovenský básnik, dramatik, advokát, poslanec parlamentu prvej ČSR
Andrej Halaša (1852 – 1913), divadelný organizátor, prekladateľ, redaktor, etnograf
Juraj Janoška (1856 – 1930), evanjelický kňaz a biskup
Ladislav Nádaši-Jégé (1866 – 1940), popredný slovenský prozaik
Andrej Kavuljak (1885 – 1952), historik a lesný inžinier
Ivan Chodák (1914 – 1994), lekár a športovec
Ján Johanides (1934 – 2008), prozaik a esejista
Po skončení druhej svetovej vojny sa Dolný Kubín zmenil na významné priemyselné centrum celej Oravy. V súčasnosti patria medzi najvýznamnejších dlhodobých zamestnávateľov firmy z oblasti strojárskeho, kovospracujúceho a elektrotechnického priemyslu.
Zdroj: webstránka mesta a Wikipédia
