Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1316, kde sa Istebné uvádza ako – Isztebna vocatum in districtu de Arva. V donácii z roku 1382 dostali Istebné zemania Dávidovci od uhorského kráľa Ľudovíta Veľkého. V tom čase bolo Istebné osídlenou osadou a v ďalšom období sa už vyvíjalo ako zemianska obec. Hlavným zdrojom obživy poddaných bolo poľnohospodárstvo spojené s chovom dobytka. Istebné tých čias charakterizovala pomerne hustá výsadba líp, bolo ich viac ako sto. Vysadené boli v 80-rokoch 17. storočia. Od 18. stor. vlastnili dedinu Ambroziovci a neskôr Csillághyovci. Tí podporovali maďarizáciu, no aj rozvoj podnikania. Dali postaviť prvú oravskú parotehelňu, ktorá začala pracovať v roku 1912. Bohatú históriu má istebnianske školstvo, ktorého počiatky siahajú do roku 1681, kedy sa Istebné po Šopronskom sneme stalo kultovým strediskom pre evanjelikov z obcí ležiacich na pravej strane Oravy od Kraľovian po Záskalie. Počas SNP bolo Istebné partizánskou obcou. Po roku 1945 začalo meniť svoju podobu. V roku 1949 bolo založené JRD, no čoskoro sa rozpadlo a od roku 1973 sa stalo súčasťou JRD Veličná. V roku 1952 sa v obci vybudoval hutnícky závod Kovohuty (od roku 1956 je to OFZ) a v súvislosti s tým sa začala výstavba sídliska. Istebné síce zostalo obcou, no s mestským charakterom. Obec sa stala známou aj vďaka hudobným festivalom Oravské synkopy a Mini-synkopy, ktoré sa začali konať od roku 1968. V súčasnosti je výroba v OFZ úplne zastavená, hutnícky priemysel sa presťahoval do prevádzky Široká a celý areál OFZ sa postupne asanuje. V roku 2003 si rímsko-katolícka cirkev Veličná - Istebné prestavala objekt bývalej malo-triedky ZŠ na kostol Božieho milosrdenstva. Na území obce našiel sídlo aj detský domov, v ktorom je ubytovaných viac ako 50 detí z celého Slovenska.V katastri Istebného sa rozvíja priemyselný park.
Zdroj: webstránka obce
