Klin ("výbežok hory medzi dvoma potokmi") patrí medzi valašské obce, ktoré na svojom panstve krátko pred rokom 1567 založili Thurzovci. Osídlením obce bol poverený Jakub Kuhút z Ústia, ktorý tu priviedol päť rodín. Každá rodina dostala usadlosť, tzv. raľu o výmere 30 hektárov. V základnej listine dostali obyvatelia novej dediny lehotu 16 rokov, počas ktorej boli oslobodený od platenia daní. Od svojho vzniku mal Klin samosprávu na čele s dedeičným richárom z rodu Klinovských. Zakladateľom rodu bol Jakub Kohút z Ústia. Členovia rodiny Klinovských sa zaslúžili o širenie katolíckej viery. V 18. storočí sa Klin zmenil. Valaské práva zanikli. Podmienky pre chov oviec sa zhoršili, keď obec prišla o pasienky, ktoré jej panstvo dovolilo užívať v 17. storočí. Počet oviec klesol zo 600 na 300. Začal sa pestovať ľan. Plátno tkali aj muži na širokých sliezskych krosnách a predávali ho vzdialených zahraničných trhoch. V obci boli majstri súkenníci, krajčíri a dvaja kováči. V roku 1834 postavili prvú obecnú školu. Od roku 1871 obec Klin správne patrila do Obvodného notárskeho úradu v Bobrove. Podľa obecného štatútu z roku 1904 si obyvatelia Klina volili 12 poslancom obecného zastupiteľstva. V roku 1922 bola v obci založená Jednota Orla. Spolkom, ktorý mal 126 členov (1924) sa poriadali fašiangové zábavy, divadelné predstavenia, spevohry apod. Dobrovoľný hasičský spolok si obyvatelia Klina založili v roku 1922. Po druhej svetovej vojne obec začala budovať vodovod, pribúdalo obyvateľov, postavila sa materská škola. To prispelo k rozvoju obce, ktorá sa prosperite teší aj v súčasnosti.
Zdroj: webová stránka obce
