Prvá zmienka o obci pochádza z r. 1552. Osada nebola veľká, bolo v nej len 25 sedliackych domov, totiž gazdovských domácností na zdanenie, okrem chudobných želiarov bez pôdy. Neprestajný vojnový stav a drancovanie Bocskayho hajdúchmi priviedlo ďalšie klesanie ľudnatosti. Vo vizitácií E. Lányiho r. 1611 mala Lokca faru, teda i kostol, ktorý bol drevený. Tu patrili všetky zamagurské dediny, a to: Babín, Hruštín, Vaňovka, Krušetnica, Breza, Ťapešovo, Jasenica, Vasiľovo, Námestovo, Lomná, Vavrečka, Polhora, Rabča. Lokčania sa pod vplyvom protireformačného hnutia, v ktorom značnú úlohu mala rodina Lokčianskych, začali obracať na katolícku vieru a r. 1665 si postavili murovaný kostol a starý predali Babíncom. V roku 1683 za litovskej vojny a v dobe požiarov sa zničili listinné dokumenty šoltýsov. V tom čase zhoreli aj armálne listiny šľachtickej rodiny Lokčianskych vo farskom kostole, keď litovské vojská vpadli do tejto stolice s cieľom oslobodiť Viedeň od tureckého obliehania. Lokca sa na konci 16. storočia stala východiskom ďalšej kolonizácie. Lokca bola strediskom duchovného života celej zamagurskej oblasti. Správu dediny do zriadenia tereziánskeho urbára viedli dediční šoltýsi Lokčiansky, Furanda, Kosovec, atď. Ešte i r. 1689 sa píše „Johannes Lokczanský sive Furanda“. Po zrušení šoltýsov prešla správy na volených richtárov. Florián Lokčiansky bol úradníkom panstva v Oravskom Podzámku a v Polhore. Spravoval lesy na Babej hore a v Hviezdoslavovej Hájnikovej žene predstavuje polesného. V roku 1914 sa začala stavať železnica a do roku 1916 sa postavila od Lokce po Zákamenné s odbočkou na Mútne. Trať z Oravskej Lesnej do Lokce mala dĺžku 22,7 km, z Lokce do Tvrdošína bola vyznačkovaná v dĺžke 23 km.
Zdroj: webová stránka obce
