Podľa zakladacej listiny z roku 1647 dostali obyvatelia Mútneho 16-ročnú lehotu na klčovanie lesov, vybudovanie usadlostí, zúrodnenie pôdy a pestovanie obilia. V listine sa spomína, že mútňanský chotár je priestranný, neúrodný a skalnatý, klčované polia častým obsievaním budú čoraz neúrodnejšie, preto zemepán nedovolil obyvateľom Mútneho klčovať dalšie lesy. V roku 1715 bývalo v Mutnom sedemdesiatjeden gazdov. Významným medzníkom v dejinách obce bol rok 1787. Náboženský fond zriadil v Mutnom farnosť. Už v nasledujúcom roku dokončili obyvatelia Mútneho výstavbu fary, výstavba kostola trvala tri roky. Prvý kostol bol drevený, zasvätený k úcte Márii Magdalény a stál na mieste terajšieho kostola. V roku 1875 drevený kostol asanovali a postavili murovaný. Prvé dni po vyhlásení nového štátu mali aj tu búrlivý priebeh. Do rodnej obce sa vracali vojaci z frontov. Dôležitou zmenou po roku 1918 bolo používanie slovenčiny ako úradného jazyka. K podstatným zmenám v správe obce však nedošlo. Naďalej mala richtára, neskôr starostu, vicerichtára, pokladníka, tútora, doručovateľa, sluhov, hrobára. Veľká pohroma postihla obec 21. mája 1921. V priebehu dvoch hodín zhorela fara, kostol, obidve školy a 6 gazdovských domov. V roku 1935 bol uznesením obecného zastupiteľstva č. 17/35 založený Dobrovoľný hasičský spolok, ktorý tiež prispel svojím dielom k organizovaniu viacerých kultúrnych akcií v obci. Pôvodný hospodársky charakter Oravy sa po roku 1945 výrazne menil. Bola to nielen priama industrializácia Oravy, ale aj vplyv susedných priemyselných oblastí Považia a Ostravska, rozvoj dopravy a cestovného ruchu, kolektivizácia a mechanizácia poľnohospodárstva a lesného hospodárstva.
Zdroj: webová stránka obce
