Novoť je jednou z mladších zamagurských obcí, pôvodne sa volala podľa svojho zakladateľa Jurčákova. V katastri obce sa zachovali zákopy, vybudované nemeckou armádou pred koncom II. svetovej vojny. Na hranici novoťského chotára s Poľskom sa nachádza rarita, nazývaná Delená voda - z jednej studničky tu vytekajú dva potôčiky, z ktorých jeden patrí do Baltského (steká do Poľska), druhý do čiernomorského rozvodia (ako prítok Bielej Oravy). Je rozvodím Baltského a Čierneho mora. V intraviláne a v chotári obce sa nachádza 16 kaplniek, krížov a Božích múk. Obec je podobne ako Oravská Lesná a Zákamenné osídlená rozptýlenou zástavbou. 2 km od obce sa nachádza hraničný priechod s Poľskom, Novoť-Ujsoly, otvorený non-stop, ktorý umožňuje prepojenie Oravy s Poľskom, Kysucami, ale najmä s Českou republikou. Z hraničného priechodu Novoť je na hraničný priechod Skalité-Zvardoň len 24 km. Začiatky obce spadajú do roku 1691, patrila Oravskému hradu. Spočiatku bola známa pod menom Jurkov. Okrem poľnohospodárstva sa obyvateľstvo v minulosti zaoberalo pestovaním ľanu, výrobou šindľov a plátna, drevorubačstvom, pltníctvom a výrobou dreveného riadu. 

Zdroj: webová stránka obce