S názvom Párnica sa prvýkrát stretávame pri popise chotára Istebné. V archívnych dokumentoch z roku 1382 sa spomína, že hranice chotára končili niekde pri potôčiku Parnicza (dnes Zázrivka). Z najväčšou pravdepodobnosťou vtedy obec Párnica ešte neexistovala. Pôvod názvu bol odvodený údajne od prameňa teplej vody tzv. teplice, alebo parnice ktorý sa nachádza za obcou smerom na sever. Ani počas zimných mesiacov voda nezamŕzala a neustále sa z nej parilo. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia tu hydrológovia uskutočnili prieskumný vrt. Prvá písomná zmienka o existencii Párnice pochádza z roku 1420. V priebehu druhej polovice 15. storočia a začiatkom 16. storočia Párnica zaznamenávala priaznivý rozvoj. Zložitým obdobím v dejinách tejto obce bola druhá polovica 17. storočia. Počet obyvateľov sa v priebehu 18. a 19. storočí neustále menil. V 18. storočí žilo na 19 raliach 876 obyvateľov a o 30 rokov neskôr iba 685. V roku 1918 bolo v Párnici evidovaných okolo 1091 obyvateľov. Ich hlavným zdrojom obživy bolo poľnohospodárstvo spojené s chovom dobytka a oviec. Časť z nich sa venovala ťažbe dreva. Obyvateľstvo Párnice tvorili predovšetkým sedliaci. Okrem poľnohospodárstva sa venovali aj remeslám. Rozšírené bolo najmä kolárstvo, stolárstvo a rezbárstvo, ženy sa venovali šitiu a vyšívaniu. V roku 1930 žilo v 219 domoch 1104 ľudí. V 30. rokoch 20. storočí sa v Párnici rozmáhali socialistické myšlienky, ktoré boli najmä odrazom zlej hospodárskej situácie. Počas druhej svetovej vojny sa stala útočiskom partizánskeho odboja.

Zdroj: webstránka obce