Obec sa nachádza v centrálnej časti Oravskej vrchoviny v údolí potoka Pucov. Chotár obce je značne odlesnený. Výmera obecného chotára je 995,9714 ha. Okolité svahy Oravskej vrchoviny ponúkajú vhodné podmienky na lyžiarsku turistiku. Unikátom obce Pucov je chránený prírodný útvar Pucovské zlepence v nadmorskej výške približne 610 – 700 m. Ide o nápadné skalné útvary na pravej strane hlbokej doliny, nachádzajúce sa pred vstupom do centralnej časti obce tvorené hrubozrnnými zlepencami paleogénneho veku v celkovej výmere 4,8485 ha. Skalné steny dosahujú miestami výšku až 100 m. Prvé stopy svedčiace o pobyte človeka v miestach kde je Pucov pochádzajú z praveku. V blízkosti obce sa našli bronzové predmety z doby bronzovej. Obec bola založená až v roku 1550 počas valaskej kolonizácie. Vznikla ako osada na valaskom práve a patrila Oravskému panstvu. Názov potoka i dediny patrí do skupiny slova púť, pútec – cesta, chodník. Názov obce pochádza od mena potoka Pucov. Zmienka o potoku bole ešte predtým, ako vznikla obec. V listine kráľa Ľudovíta z roku 1369 sa povoľuje vyklčovanie lesa v okolí dnešných Leštín a uvádza sa les z oboch strán potokov „Puczo et Kolbin“. Za kuruckých vojen spustla. Obyvatelia sa zaoberali roľníctvom, dobytkárstvom a kamenárstvom. Počas 1. ČSR bola v obci vyhňa, píla a rozvinuté tkáčstvo.
Zdroj: webová stránka obce
