Obec Rabčice sa nachádza v severnej časti Oravy na hraniciach s Poľskom. Napriek tomu, že sa počtom obyvateľom zaraďuje medzi menšie obce, je dosť rozľahlá.
Rabčický chotár je významný aj z hľadiska medzinárodnej ochrany vtáctva a v rámci budovania siete NATURA 2000 je začlenený do Chráneného vtáčieho územia Horná Orava, ktoré sa snaží o zachovanie, zabezpečenia prežitia a rozmnožovania niektorých druhov vtákov európskeho významu a sťahovavých druhov: bociana bieleho, bociana čierneho, ďatla čierneho, jariabka hôrneho, kuvika kapcavého, kuvika vrabčieho, orla skalného, orla krikľavého, rybárika riečneho, sovy dlhochvostej, tetrova hlucháňa, tetrova holniaka, včelára lesného, výra skalného, žltochvosta hôrneho .
V obci sa nachádzajú dva chránené stromy:
Lipa veľkolistá – na cintoríne, vysoká 27 m s obvodom kmeňa 680 cm a priemerom koruny 18 m. Vek stromu je asi 350 rokov.
Brest horský – na začiatku obce pri dome (chate) č. 422. Strom je vysoký 35 m, obvod kmeňa 455 cm a priemer koruny 20 m. Vek stromu sa odhaduje na 250 rokov.
V oblasti kultúry sú Rabčice známe hlavne svojimi heligonkármi. Každoročne sa tu koná festival Rabčická heligónka, ktorý sa teší veľkému záujmu priaznivcov heligónky z blízkeho i ďalekého okolia. Okrem helogonkárov v obci pôsobí už 35 rokov detský folklórny súbor Kašunka a folklórna skupina Rabčičanka.
Rovnako známe a obľúbené je i športové podujatie „Goralova bežka“, určené priaznivcom bežeckého lyžovania, ktorých sa v Rabčiciach pravidelne stretáva niekoľko desiatok, ba až stoviek.
Zdroj: Peter Horváth/youtube
Najvýznamnejšou kultúrnou pamiatkou je Kostol Všetkých svätých, je postavený v retardovanom barokovom slohu. Je to jednoloďová budova s polkruhovo uzavretým presbytériom, pristavanou sakristiou a prestavanou vežou. V kostole sa nachádzajú 3 oltáre v barokovom štýle, kazateľnica, krstiteľnica, Boží hrob a epitaf Márie Klinovskej.
Zaujímavoťou kostola je, že riamo nad kazateľnicou, dnes už používanou len zriedka, je socha čerta, ktorého skroteného drží na reťazovej „uzde“ anjel. Rabčičania, keď začali stavať nový kostol, za živý svet nemohli vytiahnuť múry. Vždy v noci im ich ktosi zbúral. Až raz prišiel medzi nich čert a ponúkol sa, že im pomôže. Ale zato dajú do kostola jeho sochu. Rabčičania súhlasili, keď im čert sľúbil, že im dá zlata, koľko sa zmestí do diery na vozovom kolese (diery pre os). Chlapi šikovní – vykopali hlbokú jamu, na ktorú položili koleso. Čert sypal, sypal a sypal... až sa jama naplnila a Rabčičania mali dosť peňazí, aby postavili chýrny kostol široko-ďaleko. (Zdroj myorava.sme.sk)
História obce
Rabčice vznikali pred rokom 1612, pretože v tom roku Juraj Turzo ocenil zásluhy a ťažkosti Jakuba Ramžu pri zakladaní obce. Nová obec, v tom čase zvaná Horné Rabčice, neskôr Nová Rabča i Rabčice dostala lehotu oslobodenia od platenia daní a prác pre Oravské panstvo 16 rokov. Do tejto doby mal šoltýs postaviť mlyn, od ktorého bol povinný každoročne vykŕmiť Oravskému panstvu jedného brava alebo platiť 5 zlatých. V roku 1656 sa založila aj škola. Prvým učiteľom bol Andrej Sadlo z Trstenej a školu smeli navštevovať len chlapci. Školskí dochádzka nebola povinná a školský rok trval necelých päť mesiacov. Povinnosti učiteľa neboli len výuka, ale všetky kultúrno - spoločenské akcie v dedine. Až neskôr mohli navštevovať školu aj dievčatá. Vyučovala sa matematika, čítanie, písanie a náboženstvo.
Významné osobnosti obce
Milo Urban - spisovateľ, redaktor
Jozef Gruska, prof. RNDr. DrSc. - vysokoškolský profesor, vedec - informatik, zberateľ betlehemov
Viliam Gruska, doc. Ing. arch. - scénický výtvarník, scenárista a režisér folklórnych programov
Jozef Klinovský - cirkevný hodnostár, zakladateľ Učiteľského ústavu v Sp. Kapitule
Karol Klinovský, JUDr. - právnik, verejný činiteľ, publicista,
Leonard Slovík, Ing. - poľnohospodársky odborník
Štefan Mordel, ThDr. ICLic, PhD. - kňaz, vysokoškolský učiteľ
