Sihelné

Švédi

2 122

počet obyvateľov

14,41 KM2

rozloha

Ľubomír Piták

starosta

Najstaršia zmienka pochádza zo zakladacej listiny vydanej 13. augusta 1629 na Oravskom hrade. Nepokojný koniec 17. storočia zasiahol aj túto osadu, keď ju v rokoch 1683 – 1686 spustošili Litovci a kuruci, čo ešte zväčšilo biedu obyvateľov. V roku 1715 bolo v Sihelnom 67 gazdov (asi 335 ľudí), ktorým živobytie poskytovalo najmä roľníctvo a dobytkárstvo, doplnené o ľanárstvo a tkáčstvo, taktiež tu fungoval mlyn. Na základe dohody bola v roku 1842 vybudovaná škola v Rabči, kde prebiehala výučba detí zo Sihelného, Rabče a Polhory. Prvé zmienky o snahe vybudovať obecnú školu pochádzajú z roku 1857, k jej realizácii došlo až v roku 1877. V tom období žilo v 161 domoch spolu 697 obyvateľov. V roku 1925 obec zasiahla veľká povodeň, kolaudácia novej školy prebehla v apríli 1929. Po 2. svetovej vojne sa začalo spriemyselňovanie Oravy a pôvodný hospodársky charakter obce sa začal meniť. V roku 1948 začala elektrifikácia obce, neskôr opravili a predĺžili obecnú cestu, nasledovala výstavba budovy obecného úradu a samoobsluhy. V 60. rokoch pribudla nová budova ZDŠ, bytovka pre učiteľov, pošta a bol rozšírený miestny rozhlas. V ďalších rokoch bol dokončený kultúrny dom, vodovod a zvonica. Telovýchovná jednota začala svoju činnosť v roku 1976, začiatkom 80. rokov boli dokončené budovy materskej školy i domu smútku, opravilo sa verejné osvetlenie a začala výstavba družstevnej bytovky.

Zdroj: webová stránka obce


Neprehliadni na portáli

Najväčšia databáza starostlivo vyberaných zážitkov na Orave