Vyšný Kubín, ktorý je rodiskom významných slovenských spisovateľov Margity Figuli a P. O. Hviezdoslava, leží v údolí medzi vrchom Veľký Choč a bralami Ostrá a Tupá skala. Tie sú významnými archeologickými lokalitami - náleziskami popolnicových hrobov z doby novolužickej kultúry a bronzových predmetov z mladšej doby bronzovej.
História Obce
Prvá písomná zmienka o Vyšnom Kubíne je z roku 1325 a používajú preň názov „Felseu Kulbyn“. V tomto roku Turčiansky konvent potvrdil, že zemania z Liptovskej Revúcej dostali od magistra Donča do úžitku osadu „Felseu Kubbyn“ zámenou za svoje revúcke pozemky. V roku 1361 kráľ Ľudovít I. vyňal osadu Vyšný Kubín spod právomoci Oravského hradu a udelil ju vyšnokubínskym zemanom do súkromného vlastníctva, čím sa táto osada stala zemianskou.
Zemianstvo na Orave bolo už od svojho vzniku vo veľkej väčšine domáceho slovenského pôvodu a slovenskosť si udržalo nepretržite do 19. storočia. Zemianske domy boli situované so štítom do ulice. Od roľníckych sa odlišovali veľkosťou, pavlačou alebo poschodovým podmurovaním. Roľnícke i zemianske domy boli trojpriestorové zrubové, so sedlovou strechou, na štíte s kabrincom, hálkou a vysokou podlomenicou. Domy boli väčšinou omazané a obielené, dvory sa uzavierali veľkými bránami.
V 18. storočí nastal vo Vyšnom Kubíne rozvoj remesiel. Rozvíjala sa domáca výroba plátna, súkna a následne krajčírstvo, ševcovstvo, kožušníctvo. Medzníkom v dejinách obce bol rok 1907, keď sa v nej zriadil notársky úrad, do obvodu ktorého patrili obce Jasenová, Leštiny, Malatiná, Osádka, Pokryváč, Srňacie a Vyšný Kubín.
Významné pamiatky obce
- Renesančný kaštieľ s rozsiahlym parkom z prvej polovice 17. storočia. Kaštieľ má barokovú manzardovú strechu s cibuľovými baňami na vežiach. Patril zemianskej rodine Kubínyiovcov. V minulých rokoch bol miestom nakrúcania niekoľkých filmov – Námestie svätej Alžbety a Cárov emisár.
- Pamätník - Priadka je venovaný matke P. O. Hviezdoslava. Sochár Fraňo Štefunko ho vyhotovil z úzkeho horizontálne kladeného pieskovcového kameňa. Na ľavej strane steny je upravený bronzový reliéf priadky v ľudovom odeve.
- Rímskokatolícky kostol sv. Trojice: objekt patrí k najstarším kamenným stavbám na Orave. Bol postavený na neskorogotických základoch v 15. storočí. Tvorí ho jednoloďová stavba s novším segmentovým uzáverom presbytéria a renesančnou vežou. Hlavný oltár je neskorobarokový s gotickou sochou Najsvätejšej Trojice z polovice 15. storočia. Vo zvonici sa nachádza vzácny gotický zvon z konca l5. storočia od zvonolejára J. Weigla.
- Arpádovský kaštieľ: momentálne sídlo obecného úradu. Bol vybudovaný v 18. storočí a v druhej polovici 19. storočia pseudobarokovo prestavaný. Je to poschodová budova s ústredným arkádovým rizalitom a vysokou dekoratívnou bosážou. V prízemí je umiestnená trvalá expozícia, ktorá približuje aj historický vývoj obce, ale aj rodáka P.O. Hviezdoslava a časť je venovaná ďalším dejateľom, ktorí boli počas svojho života výrazne spätí s obcou.
Osobnosti obce
Margita Figuli - slovenská spisovateľka a prekladateľka
Pavol Országh Hviezdoslav - básnik, prozaik, dramatik a prekladateľ
