Adrián Malovaník je mladý úspešný umelec, ktorý sa okrem hudby venuje aj učeniu na Súkromnej umeleckej škole v Námestove.
Prečo ste sa rozhodli pre hudobnú kariéru?
Je to ako dedičná choroba. Objavila sa už niekoľko generácii predo mnou. Trpel ňou už môj otec, ktorý mal neskutočný hudobný sluch. Jeden z mojich strýkov má doma zbierku hádam aj tridsiatich gitár a druhý sa chystá v pokročilejšom veku nahrávať vlastný album. Hudobníckou diagnózou teda trpím aj ja.
Ako ste sa dostali k hraniu?
Mal som päť rokov. Hral som sa so sestrou v detskej izbe s takými drevenými kockami. Presne si pamätám ako vyzerali. Môj ocino nás vtedy strážil, no myslím, že skôr spal. Ja som zrazu povedal: "Tatik, ja chcem hrať na husle." A dôvod? Pretože môj spolužiak zo škôlky tiež hral.
Zdroj foto: Archív Adriána Malovaníka
Venujete sa nejakému konkrétnemu štýlu hudby?
Predovšetkým klasike, keďže som ju študoval na škole. Samozrejme od malička som musel s ocinom popri cvičení hrávať aj ľudovú hudbu. On sa popri mne učil hrať na husle a violu tzv. kontru. Hodinu som cvičil klasiku a potom sme hodinu hrali ľudovky. To mi ostalo vlastne až dodnes. Povedať, že sa venujem len jednému štýlu nemôžem, pretože ma láka hádam všetka hudba na svete.
Na akej škole vyučujete a prečo ste sa rozhodli pre povolanie učiteľa?
Učím na Súkromnej základnej umeleckej škole v Námestove. Pre povolanie učiteľa som sa nerozhodol sám z vlastnej iniciatívy. Počas štúdia na konzervatóriu som mal samozrejme omnoho vyššie ambície a ciele. No bohužiaľ, tesne po maturite mi zomrel otec. A mamina by sama nezvládala platiť štúdium dvom deťom. Vtedy mi ponúkol miesto môj pán učiteľ zo ZUŠ. Tak som popri štúdiu na konzervatóriu v Žiline a následne Akadémii umení v Banskej Bystrici učil. Po skončení vysokej školy samozrejme prišlo na rozhodnutie, či ísť do sveta alebo ostať doma. Tak som sa teda rozhodol, že sa pokúsim popracovať na kultúre na Orave.
Zdroj foto: Archív Adriána Malovaníka
Čo vás viedlo k založeniu detského orchestra?
Ani toto nebolo úplne moje rozhodnutie. Ja sa len dokážem chopiť niečoho malého a spraviť z toho niečo väčšie. Pred tromi rokmi ma oslovila pani riaditeľka, či by som nedal dokopy vianočný koncert. Aspoň nejaké malé zoskupenie. Pravdupovediac som si v tej chvíli vedel predstaviť iba kvarteto. Keďže som mal už v minulosti skúsenosti s písaním a aranžovaním nôt tak som sa na to dal. V momente, keď som notičky písal, uvedomil som si, že aj tak musím písať veľmi jednoduché úpravy, pretože to budú hrať žiaci. Vtedy prišla tá pomyselná "žiarovka nad hlavou", či neskúsiť osloviť mladších žiakov a dať ich dokopy so staršími. Veď, čo je krajšie ako malí huslisti, ktorým sa hompáľajú nohy vo vzduchu? Prvý koncert vyšiel dokonca nad moje očakávania, tak som sa rozhodol, že v tom budem pokračovať. A orchester dostal názov Wolf Gang Amaterus.
Akými hudobnými projektmi ste si už prešli?
Ako žiak ZUŠ som pôsobil v ľudovej hudbe Miroslava Štefana- Cifrovaná Muzika, kde som získal veľmi dobré základy okolo folklóru. Na konzervatóriu v Žiline to boli samozrejme zoskupenia v rámci školy: orchester a rôzne menšie ansámble. Dokonca sme si vydupali u vedenia, že chceme mať ľudový orchester. Nikto tomu neveril, ale nakoniec sme to mali zapísané i v rozvrhu. V tom období prišiel hádam najdôležitejší projekt, Spod Budína, kde som pôsobil desať rokov. Na vysokej škole, to boli povinné jazdy: orchestre, komorné hry. Medzitým som sa podieľal aj na KaF projecte, rôznych benefičných koncertoch, Music Campe, BPM trio, hosťovanie v Štátnom komornom orchestri, a iné. Taktiež som sa ocitol na krátke obdobie vo folklórnych súboroch Oravan a Skorušina.
Zdroj foto: Archív Adriána Malovaníka
Kde ste v minulosti koncertovali a kde vás môžme vidieť v budúcnosti?
Počas štúdií bolo tých koncertov viac. Hlavne tých školských. Najzaujímavejšie bolo pre mňa trojtýždňové koncertné turné po východnej Číne. Na niečo také sa nedá zabudnúť. Samozrejme rôzne koncerty po Slovensku s kapelou Spod Budína, menšie s rôznymi zoskupeniami či malé lokálne koncerty a kluby. Osobne si koncerty veľmi užívam, pretože každý jeden je veľmi osobitý a vždy je spojený s nejakým zážitkom či trápnou situáciou. V budúcnosti plánujem uskutočniť pár sólových koncertov a koncerty s Wolf Gang Amaterus. Rád sa pridám k novým projektom, ak o nejakom viete, stačí sa ozvať. :-)
