Jedna umenie študuje, druhá pomáha ľudským dušiam. Navzájom sa nepoznajú, ale myšlienku vytvoriť niečo originálne a svoje, majú rovnakú.
Zuzka Kováčiková z Dolného Kubína je študentkou pomaturitného štúdia na škole úžitkového výtvarníctva v Ružomberku. K umeniu mala vzťah už ako dieťa, aj preto začala chodiť na Základnú umeleckú školu. „Ani si nepamätám, ako sa to začalo, no odmalička som vraj chytala ceruzku do ruky. Prekreslila som celé dni.“
Maľovaniu ornátov sa venuje tri roky. „Vo farnosti sa každý v niečom angažoval. Aj ja som robila lektorku, spievala som v zbore, ale veľmi ma to nenapĺňalo. Chcela som slúžiť Bohu talentom, ktorý mi dal.“ Prvý podnet vytvoriť maľovaný ornát prišiel od kamarátov z farnosti. „Chceli sme dať nejaký darček nášmu pánovi dekanovi. Hneď sa ma spýtali, či by som také niečo neurobila, a tak som do toho šla. Patrónkou kostola v Dolnom Kubíne je svätá Katarína Alexandrijská, preto som sa rozhodla na ornáte vyobraziť ju.“
"Chcela som slúžiť Bohu talentom, ktorý mi dal."
Darček pre dekana, spustil o Zuzkine diela záujem. „Ľudom sa moja práca zapáčila, postupne začali prichádzať objednávky od kňazov, ale aj od ľudí, ktorí chcú ornát niekomu venovať.“
Primičný ornát na tému Povýšenie sv. kríža ⋅ Foto: Z. Kováčiková
Výroba jedného ornátu trvá približne mesiac. „Veľa času zaberie samotný návrh. Musí v tom byť nápad, premyslené atribúty, estetika, keďže ornát sa nosí počas liturgie, ktorá má úroveň.“ Zuzka priznala, že ju najviac teší, keď vidí, ako často kňaz ornát nosí. „Človek v tom vidí vynaloženú námahu, ale aj pomoc a spoluprácu Boha, ktorý sa na tom podieľal.“
Jeden ornát sa mladej výtvarníčke podarilo dostať až do Afriky. „Kňazské rúcha z mojej dielne sa nachádzajú v rôznych častiach Slovenska i v Čechách. Jeden kus však prekročil aj hranice Európy. Ornát Božieho milosrdenstva nosí domáci kňaz Charles Taban, ktorý pôsobí v saleziánskej misii v hlavnom meste Sudánu, Chartúme.“
Zuzka maľuje okrem ornátov aj na plátno a kreslí komiksy ⋅ Zdroj:TV DK
Obrazy má ukryté hlboko vo svojom vnútri
Zákamenčnaka Monika Janoťáková pracuje ako psychologička v Centre špeciálno-pedagogického poradenstva v Námestove. Maľovaniu ornátov sa venuje päť rokov. Už od malička v sebe objavuje a pestuje zmysel pre obraz v najrozličnejších podobách. „Obrazy obklopujú a prenikajú môj život. Rada sa ich dotýkam, žasnem nad nimi, načúvam im, meditujem ich posolstvá a rada prostredníctvom nich i komunikujem. Sú ukryté hlboko v mojom vnútri, no nachádzam ich tiež okolo seba.“
Základný farebný rámec Monikiných ornátov je daný liturgickým obdobím. ⋅ Foto: M. Janoťáková
Jej inšpiráciou boli obrazy v chrámoch. „To, čo som pociťovala vo svojom vnútri, som chcela dať i navonok, a pritom vyjadriť veľkosť a krásu samotného tvorcu. Do našej farnosti prišiel kňaz, ktorý niekoľko takýchto umeleckých výtvorov vlastnil a to bol pre mňa významný impulz, aby som i ja začala tvoriť.“
"Pred očami sa mi prelínali farby a vo fantázii vytvárali zmysluplné celky, postupne nadobúdali podobu skíc."
Hoci spočiatku nevedela, ako to bude robiť, nasledovala túžbu. Svoju neistotu vymenila za odvahu a pokus, že to vyjde. „Prvé ťahy štetca som urobila len v predstave. Pred očami sa mi prelínali farby a vo fantázii vytvárali zmysluplné celky, postupne nadobúdali podobu skíc. Prvé diela a inšpirácie vznikali najskôr na papier, keď som naberala väčšiu istotu, začala som tvoriť priamo na konkrétny ornát.“ Námety čerpá z bohatej symboliky biblických a liturgických obrazov i zo životopisov svätých, ktoré znázorňuje.
Tvorba každého ornátu je sprevádzaná modlitbou. Vyviera z nej nielen hľadanie a uchopenie samotného motívu, ale i jeho realizácia „Pri práci sa modlím aj za konkrétneho kňaza, ktorý bude rúcho nosiť.“
Maľovaniu ornátov sa mladá psychologička venuje päť rokov ⋅ Foto: archív M. Janoťákovej
Monikin výtvarný prejav je kombináciou minimalizmu a práce s farbami. Volí náznakové stvárnenie hlavnej myšlienky, symbolov, obrazov. Zároveň rada experimentuje s farebnosťou. Základný farebný rámec je daný liturgickým obdobím. Používajú sa biele, zlaté, červené, zelené a fialové rúcha, ktoré majú svoj pevne definovaný význam. „Sú pre mňa pozadím, hlavnou témou, do ktorej votkávam vzor tak, aby nenarušil harmóniu, ale zároveň, aby prekvapil, spestril, vynikol, vykukol z jednoliatosti. Každý ornát je jedinečným dielom, i keď niekedy zhotovujem rovnaký motív opakovane.“
Niektoré Monikine ornáty putovali do Talianska, Čiech, Maďarska, Rakúska, Anglicka či do rôznych častí Slovenska. Okrem toho sa ešte výtvarne podieľala na tvorbe maľovaných vitráží v kaplnke Domu sociálnych služieb v Zákamennom, na tvorbe svätostánku vo filiálnom kostole sv. Jozefa v Zákamennom i vo filiálnom kostole v Jurskom.
Výtvarníčky sa venujú maľovaniu ornátov vo svojom voľnom čase, popri štúdiu a práci. Svoju tvorbu prezentujú na predovšetkým na Facebooku, Zuzka na stránke Maľovanie ornátov a Monika na profile Maľované ornáty.
