V srdci Bobrova sa nachádza miesto, kde ľudia prichádzajú načerpať pokoj, oddýchnuť si alebo sa len tak pokochať výhľadom. Ten je z bobrovskej kalvárie naozaj krásny: štíty Západných Tatier, majestátne sa vypínajúca Babia hora, nekonečné vody Oravskej priehrady a okolité dediny ako na dlani.
Kalváriu nájdete veľmi jednoducho. Nachádza sa v centre obce, hneď vedľa kostola. Na vŕšok je možné dostať sa aj autom. Cesta vedie poza kostol k cintorínu, kde sa dá napojiť na panelovú cestu, ktorá ústi neďaleko Kaplnky Nanebovzatia Panny Márie. Ak však chcete vidieť všetky časti našej trasy, odporúčame auto nechať zaparkované na parkovisku za kostolom a vydať sa na cestu pešo.
Miestni odpust volajú aj "Zelná", pretože sa počas neho posväcujú liečivé rastliny/zeliny. Táto tradícia má tiež svoje korene v minulosti, keď ľudia nemali toľko liekov a namiesto nich sa liečili bylinkami. Verili, že keď sú byliny ešte aj posvätené, ich liečivá sila sa znásobuje.
Na začiatok niekoľko zaujímavostí z histórie. Bobrovské púte sa konajú už vyše sto rokov. Koncom 19. storočia dal miestny rodák, kanonik Štefan Koštialik, vystavať štrnásť zastavení krížovej cesty od farského kostola smerom na blízky kopec ku kaplnke. Slávnostné posvätenie kalvárie sa konalo 15. augusta 1984, zúčastnilo sa na nej 20 tisíc pútnikov a okolo 50 kňazov z celej Oravy. Púte sa konali aj počas komunizmu, hoci s povolením okresného výboru a nie v takej sláve, ako je to dnes. Môcť takýmto spôsobom oslavivať sviatok Nanebovzatia Panny Márie si Bobrovčania dali ako jednu z podmienok, keď sa zakladalo v dedine družstvo a oni sa museli vzdať svojich polí.
Špecifikom púte je "pohreb Panny Márie". Každoročne sa 14. augusta alebo v predvečer miestneho odpustu organizuje z farského kostola sprievod so sochou Panny Márie ležiacej v truhle, ktorý smeruje okolo štácií krížovej cesty smerom na vŕšok. Tam sa za spevu a modlitieb ukladá socha Panny Márie do symbolického hrobu v kaplnke. Zvyk je na Slovensku ojedinelý, podobný sa koná v Poľsku na Zebrzydowskej kalvárii.
Fundátor bobrovskej kalvárie kanonik Štefan Koštialik na toto dielo vynaložil sumu dvadsaťtisíc zlatých, čo bola v tom čase úctyhodná obeta. Kanonik tiež požiadal príslušnú rímsku kongregáciu o udelenie plnomocných odpustkov, na čo dostal odpoveď podpísanú od pápeža Leva XIII., ktorý dňa 28. júla 1893 udelil plnomocné odpustky všetkým, ktorí v zbožnosti navštívia toto miesto v deň odpustu a tam vykonajú príslušné skutky pokánia a modlitby.
